Hvoreckého náboženský ateizmus.

  • 6.2.2015
  • Ignác Milan Krajniak
  • Čítanosť: 13227
Polemika

Farizejstvo sa mi hnusí. Súčasťou mojej predstavy o rytierskej cti je záväzok, že nebudem vyčítať iným, čo sám robím.

Spisovateľ Michal Hvorecký včera na stránke Denníka N zverejnil svoj text “Šťastný, že nepatrím k cirkvi.”  Už dávno som nečítal taký pokrytecký text. Autor v ňom vyčíta náboženstvám presne to, čo priamo v texte sám robí. Nie je to preto, že autorom deklarovaný humanizmus a ateizmus je pre neho v skutočnosti náboženstvom?

Rozoberme si teraz celý Hvoreckého text vetu po vete. Spisovateľ začína takto:

Som rád, že nepatrím k nijakej cirkvi. Ako humanistovi a ateistovi sú mi všetky náboženstvá rovnako cudzie, pretože vyzdvihujú vieru nad rozum, nepotrebujú na svoje tvrdenia dôkazy a nadraďujú vlastné videnie sveta nad tie ostatné.”

Hneď potom pokračuje Hvorecký tvrdením:

“Väčšina z nich vznikla v období obmedzeného ľudského poznania, preto sa opierajú o omyly a bludy, ktoré nezodpovedajú realite a úrovni dnešných vedeckých znalostí.

Štvorročné deti v synovej škôlke majú o prirodzenom fungovaní sveta lepšie znalosti, než aké hlása väčšina ideológií presvedčených o svojej blízkosti k nadprirodzenu.”

Omyly a bludy náboženstiev Hvorecký dokazovať nemusí. Ako dôkaz mu stačí “nespochybniteľná” pravda o vedomostiach štvorročných detí v škôlke. Nevyzdvihuje náhodou humanista a ateista Hvorecký “vieru nad rozum”, ako to predtým vyčítal náboženstvám?

V rovnakom duchu pokračuje spisovate ďalej:

“Netúžim po priesvitnej, bradatej, trávnatej, éterickej ani inej údajne vyššej inštancii, ktorá by mala objasniť, či nebodaj legitimizovať môj krátky pobyt na tejto planéte.

Navyše, väčšina náboženstiev svojim nasledovníkom povoľuje, či dokonca prikazuje páchať zločiny, ktoré vraj prispejú k splneniu utopickej fantázie tu na Zemi alebo v nebeskej Tramtárii. Samozrejme, veriaci hrešiť smú, lebo sa hriechov vzápätí šikovne zbavia opakovaním viet, chodením do kruhu, hladkaním korálok alebo bozkávaním knižky.

Ani na tvrdenie o tom, že väčšina náboženstiev “prikazuje páchať zločiny”, nepotrebuje Hvorecký dôkazy. Každému je predsa jasné, že rabíni prikazujú svojim veriacim okrádať ostaných, budhisti zabíjajú všetkých okolo seba, konfuciáni utláčajú Tibeťanov, taoisti nútia všetkých zomierať od hladu a evanjelici – o ich zločinoch škoda hovoriť.

Veriaci je podľa Hvoreckého zosmiešnenia hodný človek, ktorý sa zbavuje hriechov “opakovaním viet, chodením do kruhu, hladkaním korálok alebo bozkávaním knižky”. Nerobí autor presne to, čo náboženstvám vyčíta? Nenadraďuje vlastné videnie sveta nad tie ostatné? Nanadraďuje sa ako humanista a ateista napríklad nad Pascala, Matku Terezu alebo dalajlámu?

Ďalej Hvorecký píše:

“Holokaust aj na našom území ukázal, že katolicizmus vie byť k zlu desivo apatický, dokonca ho neraz propaguje a podporuje. O to väčšmi ma šokuje dnešná cirkevná horlivosť pri odsudzovaní ďalších menšín a jej proklamovaná istota, že má opäť pravdu. Nemá.”

Ako by sa Hvoreckému páčil obdobný argument: “Komunizmus aj na našom území dokázal, že ateizmus vie byť ku zlu desivo apatický, dokonca ho neraz propaguje aj podporuje. O to väčšmi ma šokuje dnešná ateistická horlivosť pri odsudzovaní katolicizmu a jej proklamovaná istota, že má opäť pravdu. Nemá.”

Žiaľ, ku zlu vedia byť desivo apatickí rovnako katolíci,evanjelici či ateisti. Treba pripomínať Stalina, Maa alebo Pol Pota?

Pokračujme Hvoreckého tézou o šírení strachu:

Totalita vždy najprv schváli zákony, ktoré sa ani pri najlepšej vôli nedajú dodržiavať. A šíri strach. Režimov sa vraj netreba báť, ale boha vždy. Preto treba systém zvrhnúť a zriadiť nový, boží. No iste.”

Presne, pán Hvorecký. Totalita vždy šíri strach. A vy ako humanista a ateista vo svojom texte nešírite strach z katolicizmu? Vy len “objektívne” upozorňujete na to, že väčšina náboženstiev prikazuje páchať zločiny? Najmä teda katolícke. Napríklad holokaust. Ateista Hitler s holokaustom nič nemal?

Čim iným, ako šírením strachu je aj nasledujúca Hvoreckého veta:

“Moc ľuďom pod zámienkou morálky lezie až do postele, túži im kontrolovať aj súkromie a ešte sa rozhorčuje, keď sa proti tomu niekto ohradí.

Ak bude referendum platné, nejaký tajomný bubák začne ľuďom klopať v noci na dvere a kontrolovať, čo robia v posteli? Ale ak bude referendum neplatné, bubák nepríde. To mi pripomína ateistov z päťdesiatych rokov minulého storočia. Ibaže dnes nemá prísť bubák imperialista zo Západu s mandelínkou zemiakovou, ktorá zničí úrodu – ako vtedy strašili komunisti ľudí, ale “bubák – šmírák”.

Aký je rozdiel v kvalite argumentov medzi takým Rostasom a Hvoreckým? Nie je Hvorecký prívržencom nejakých košpiračných teórií? Alebo je iba paranoikom?

Na úplný záver Hvoreckého textu prišla ozajstná perla argumentácie. Eso, ktoré prebije všetko:

“Absolútne nechápem, prečo niekto počúva, keď farári kážu o sexe. Keď sa chcem niečo dozvedieť o literatúre, tak nejdem za Petrom Saganom.

Občianske hlasovanie 7. februára nie je dobré absolútne pre nikoho a pre nič, akurát môj syn si na tom slove vynikajúco trénuje svoje r.”

K tomu len toľko: Keď sa budem chcieť dozvedieť niečo o literatúre, pokojne si prečítam nejaký Hvoreckého text. A aj keď sa budem chcieť dozvedieť niečo o kvalite argumentácie a konzistentnosti slovenského ateistu, určite ho neobídem.

Keď sa budem chcieť dozvedieť niečo napríklad o referende alebo náboženstvách, k čomu sa spisovateľ Hvorecký „kvalifikovane“ vyjadruje, radšej si prečítam tweet Petra Sagana. Sagan sa totiž na nič nehrá.

Som šťastný, že nie som ateistom.


pošli na vybrali.sme.sk

Ďalšie články z tejto rubriky

Novinky e-mailom

* = required field

Facebook