Milan Krajniak (1973) je poslancom NR SR a podpredsedom hnutia SME RODINA. Je autorom knižného bestselleru Banda zlodejov, ako aj publikácií Úspešní politici slovenských dejín, Doktrína štátu a Slovenská identita. V rokoch 1997-1998 slúžil u 5. pluku špeciálneho určenia Jozefa Gabčíka v Žiline. Je ženatý, má jednu dcéru a žije v Bratislave.

Martin Schulz je kandidátom sociálnych demokratov na nemeckého kancelára v tohtoročných parlamentných voľbách. Čo je to za človeka? Prečo kričí, že nám Stredoeurópanom dá vyžrať, ak nebudeme súhlasiť s povinnými kvótami na prisťahovalcov? Prečo súčasne víta moslimských prisťahovalcov z Afriky a Ázie, aj keď vie, že väčšina z nich bude celý život na sociálnych dávkach?

Prečo nepodporuje prijatie prisťahovalcov z Ukrajiny alebo Srbska, ak Nemecku naozaj chýba pracovná sila? Veď práve s Ukrajincami a Srbmi už Nemci majú dobrú skúsenosť v tom, že títo ľudia pracujú a bez problémov sa integrujú do spoločnosti. Majú Schulzove postoje vôbec nejakú logiku? Žiaľ, majú. A je to logika kanadská.

Kanadský faul na Quebec

Pred päťdesiatimi rokmi začalo rásť v kanadskej provincii Quebec hnutie za nezávislosť. Táto provincia s hlavným mestom Quebec a najväčším mestom Montreal hovorí po francúzsky a hrdo sa hlási k svojim francúzskym koreňom. Keď v roku 1967 francúzsky prezident De Gaulle na návšteve Kanady pred davom v Montreale zvolal “Nech žije slobodný Quebec!”, väčšina obyvateľov tejto provincie začala podporovať nezávislosť od Kanady.

Kanadským premiérom bol vtedy Pierre Trudeau, otec súčasného kanadského premiéra Justina Trudeaua. Ten okamžite pochopil, že otázku quebeckej nezávislosti treba riešiť strategicky. Rozhodol sa preto podporovať masové prisťahovalectvo do Kanady. A prisťahovalcov neeurópskeho pôvodu umiestňoval najmä v okolí Montrealu.

V poslednom hlasovaní o nezávislosti Quebecu v roku 1995 hlasovalo za nezávislosť od Kanady 49,5 percenta obyvateľov. V referende hlasovalo 4,76 milióna voličov a k samostatnému Qubecu chýbalo 54 tisíc hlasov. Za zotrvanie Quebecu v Kanade hlasoval Montreal a jeho okolie. Rozhodli prisťahovalci Pierra Trudeaua. Títo totiž nemali žiaden vzťah k quebeckej kultúre a národnému povedomiu, zaujímali ich iba “kanadské” sociálne výhody.

Schulzov kanadský faul na Stredoeurópanov

Celoživotným cieľom Martina Schulza je európsky superštát. Vôbec sa tým netají a jeho odpoveď na všetky problémy Európy za posledných dvadsať rokov bola jedna jediná: “Potrebujeme viac Európy.” V naplnení tohto Schulzovho sna začínajú Stredoeurópania tvoriť čoraz väčšiu prekážku. Nechceme sa vzdať svojej identity, nechceme sa vzdať svojich kresťanských koreňov. Preto sme pre Schulza PROBLÉM.

Tento problém chcel Schulz vyriešiť najskôr uplácaním. Teda zavedením jednotnej európskej sociálnej dávky, ktorú by dotoval Brusel. Ľuďom v Strednej Európe by sa potom neoplatilo pracovať, pretože jednotná európska sociálna dávka by bola výhodnejšia ako priemerná mzda. To by ale Schulzovi vyhovovalo – ľudia by sa stali na Bruseli závislými. Nadávali by na národné vlády, ktoré by chceli, aby ľudia pracovali. A obracali by sa na Brusel, aby prípadne európsku sociálnu dávku zvýšil.

Keď Stredoeurópania na túto Schulzovu taktiku neskočili – okrem zopár Blahov – Schulz sa rozhodol ísť kanadskou cestou. Čím viac prisťahovalcov bez európskych koreňov v EÚ, tým lepšie. Týchto ľudí vôbec nezaujíma naša civilizácia, naša kultúra, naše korene. Práve naopak, chcú tento civilizačný základ zničiť. Presne to Schulzovi vyhovuje. Chce, aby títo ľudia boli viazaní iba na Brusel a jeho sociálne dávky.

Lenže aby Schulzova špinavá “kanadská” taktika v Európe fungovala, musí moslimských prisťahovalcov umiestniť aj v Strednej Európe. Západná Európa je už takmer bez identity a nemá vôľu brániť sa. Stredná Európa však stále odoláva. Väčšina ľudí v Strednej Európe stále myslí národne a cíti civilizačne kresťansky. Preto nás chce Schulz prečísliť prisťahovalcami.

Martin Schulz patrí medzi nebezpečných liberálnych neomarxistov, ktorí budujú svoj vysnívaný “nový svet”. A budú ho budovať hlava-nehlava, nech to stojí čokoľvek. Vôbec ich nezaujíma, čo si o ich chimérach myslia ľudia. Oni predsa vedia, čo je pre masy dobré.

Schulzovia musia na realizáciu svojich vízií najskôr rozbiť našu identitu. Potrebujú, aby sme už nevedeli, čo vlastne sme – či sme muži, ženy alebo transgender, homosexuáli, heterosexuáli alebo bisexuáli, tehotné matky alebo tehotní ľudia, otcovia a mamy alebo rodičia 1 a 2, kresťania či Slováci. A potom z tohto chaosu vzíde riešenie v podobe Schulzovho nového európskeho humanistického človeka.

Manifest zdravého rozumu

Čo môžeme postaviť proti Schulzovmu neomarxistickému šialenstvu? Zdravý rozum a dedičstvo našich otcov a dedov. Náš civilizačný základ je kresťanský a nie moslimský alebo ateistický. Naša civilizácia je založená na Desatore a nie na Mohamedových súrach alebo článkoch deklarácie Francúzskej revolúcie.

Bez ohľadu na to, či sme kresťania, židia alebo neveriaci, každý z nás pozná Nezabiješ, Nepokradneš, Nevyriekneš krivého svedectva alebo Budeš ctiť otca a matku svoju. Na tomto sme vyrastali viac ako tisíc rokov, toto je súčasťou našej národnej DNA.

Potrebujeme novú spoločenskú dohodu o tom, ako má fungovať Slovensko a Európa. Táto spoločenská dohoda je príkrom rozpore s Schulzovým globálno-bruselským neomarxizmom. Aspoň vieme, na čom sme. So Schulzami nie je kompromis možný. Schulzom sa musíme vzoprieť.