Priatelia mi niekedy žartom povedia: “Modlíš sa ako moslim”. V skutočnosti sa zvyknem modlievať k Bohu v polohe japonského samuraja “sediaceho” na pätách. A na konci modlitby sa zvyknem dotknúť čelom zeme so slovami “prach som a v prach sa obrátim”.

Odjakživa sa mi táto poloha pri modlitbe zdala voči Bohu úctivá. Možno na mňa zapôsobili staré japonské historické filmy Akiro Kurosawu, v ktorých samuraji takto vzdávali úctu svojmu pánovi. A možno som len skúsenosťou zisitl, že v tejto polohe dokážem rýchlejšie upokojiť svoju myseľ.

Dlhé roky som si myslel, že som so svojou “japonskou” úchylkou pri modlitbe k Bohu osamotený. Ale jedného dňa som náhodou uvidel na internete fotografiu Pedra Arrupeho, bývalého generála jezuitov. Arrupe sa na fotografii modlil klasickým “japonským” spôsobom.

Tak som si povedal, že si o Arrupem skúsim niečo zistiť.

Pedro Arrupe sa narodil v roku 1907 v baskickom meste BIlbao. Do rehole jezuitov vstúpil v roku 1927 a od roku 1940 pôsobil v Japonsku, od roku 1942 v Hirošime. V roku 1945 sa pri zhodení atómovej bomby nachádzal priamo v zóne výbuchu. Stal sa zázrak. Všetkých osem jezuitov nachádzajúcich sa v zóne výbuchu, vrátane Arrupeho, prežilo. Pedro Arrupe so svojími spoločníkmi začali okamžite poskytovať pomoc tým, ktorí výbuch prežili. Z jezuitského noviciátu zriadili provizórnu nemocnicu, kde sa starali o 200 zranených.

V roku 1958 bol Pedro Arrupe zvolený za generálneho predstaveného jezuitov v Japonsku a v roku 1965 bol zvolený za generála všetkých jezuitov. Stal sa iba druhým Baskom na čele tehto rádu. Prvým bol jeho zakladateľ Sv. Ignác z Loyoly.

Na čele jezuitov musel Arrupe riešiť zložité problémy, spojené najmä s príklonom časti latinskoamerických jezuitov k marxizmu a s teológiou oslobodenia. Latinskoamerickí jezuiti sa totiž starali o najchudobnejších v tejto časti sveta. Pravicové režimy vo viacerých krajinách brali jezuitov ako svojich nepriateľov. Viacerí jezuiti, najmä v Salvadore, boli zavraždení. Časť jezuitov začala vidieť východisko zo situácie v sociálnej revolúcii. 

Samotný Pedro Arrupe bol osobne takisto veľmi zasiahnutý chudobou latinskej Ameriky. Ešte predtým, než bol zvolený za generála jezuitov, slúžil raz omšu v jednom slume. Po skončení omše sa mu jeden z najchudobnejších ľudí v slume poďakoval za to, že medzi nich prišiel. A povedal mu, že by mu chcel dať darček. Keďže však nič nemal, pozval Arrupeho, aby spred jeho chatrče spolu sledovali západ slnka.

V roku 1981 dostal Pedro Arrupe porážku a ochrnul na pravú polovicu tela. Nemohol ani rozprávať. Preto sa v roku 1983 ako prvý jezuitský generál vzdal svojej funkcie. Zomrel v roku 1991 v Ríme.

Pedro Arrupe je autorom nasledujúcej modlitby, ktorú vám ponúkam:

.

Potrebujem tvojho Ducha

 

Pane, potrebujem tvojho Ducha,

ktorý tak veľa ľudí premenil

a uspôsobil k mimoriadnemu životu a činu.

 

Daj mi svojho Ducha,

ktorý z teba vychádza a k tebe sa navracia.

 

Neočakávam síce nič bez vlastného úsilia,

ale vždy nech ma pripravuje len tvoj Duch,

hoci budem zakúšať drámy sudcov,

ako v Izraeli Samson, Gedeon a Saul.

 

Oni boli obyčajní sedliacki synovia,

hoci tebou úplne a prekvapivo premenení.

 

Oni boli úplne pripravení k skutku

plného realizmu a sily,

vyskúšaní už ako noví ľudia

a poslaní vykonať ťažké poslanie:

Vyslobodiť ľud.

 

Poznávam ťažkosť vlastného poslania

a prajem si, aby si pôsobil vo vnútri mojej duše,

a to bez toho, aby som konal ja sám.

 

Naopak, nech si ma zavolá tvoj Duch.

Daj mi, čo si prepožičal svojim prorokom:

Aby som navzdory svojim ľudským slabostiam

predniesol výrečnú reč o tvojej suverénnej sile.

Slová, ktoré si zvestoval,

nech nepochádzajú odo mňa, ale od teba,

od tvojho Ducha, ku ktorému nás opäť pripútajú.

 

Zošli mi svojho Ducha,

ktorý by všetko prenikol,

všetko oduševňoval

a všetkému ma naučil.

 

Aby som mal silu všetko vydržať,

aj to, čo som ešte ani nezačal niesť.

 

Zošli mi toho Ducha,

ktorý neohrabaných rybárov z Galilei povolal ako stĺpy svojej cirkvi,

ako apoštolov, ktorí už na svoj život nedbali,

a tak vydali svedectvo svojim bratom o tvojej láske.

 

Takéto životodarné zoslanie tvojho Ducha môže stvoriť nové:

Obrátiť srdce,

dať cit pre hlas Otcov

a dať úplne samozrejmú vernosť tvojmu slovu.

 

Ty si nás už zavolal, aby sme ti slúžili.

.