Načo som stvorený? Modlitba sv. Ignáca z Loyoly.
- 12.12.2014
- Ignác Milan Krajniak
- Čítanosť: 12964
Obľúbené modlitby
Konvertita má oproti kresťanovi od malička jednu výhodu – môže si vybrať krstné meno. Meno, ktoré ho potom sprevádza životom, a pod ktorým ho pozná Boh. Preto som na jar 2000 prežíval radosť z hľadania. Radosť z hľadania vzoru. Radosť z hľadania symbolu.
Vtedy som sa rozhodol, že budem hľadať v knihách o svätých nejakého kresťanského „samuraja“. Svätého, v ktorom sa snúbi bojovník so služobníkom Božím. Rozmýšľal som napríklad o svätom Martinovi, patrónovi rytierov alebo o Ferdinandovi II. – hrdinovi reconquisty. Nakoniec som si zvolil ako patróna duchovného rytiera, ktorý za mladi veľmi túžil po tom, aby sa stal slávnym rytierom – bojovníkom. Som pokrstený ako Ignác. Ako som sa neskôr dozvedel, Ignác sa dá do slovenčiny preložiť ako Ohnivák, čo vystihuje moju cholerickú povahu.
Svätý Ignác z Loyoly žil za mladi na španielskom kráľovskom dvore. Ideálom, ku ktorému sa chcel čo najviac priblížiť, boli rytieri. Počas obliehania Pamplony Francúzmi v roku 1522 sa chceli obrancovia mesta vzdať francúzskej presile. Ignác z Loyoly ich presvedčil, aby sa bránili ďalej. Obrana bola taká urputná, že Francúzi napriek opakovaným útokom nemohli mesto dobyť. Až potom, čo delová guľa rozdrvila Ignácovi nohu, pristúpilo mesto na kapituláciu.
U Francúzov vzbudilo Ignácovo hrdinstvo taký rešpekt, že ho nechali dopraviť na jeho panstvo v Loyole, aby sa tam doliečil. Bohužiaľ, dolámaná noha mu zle zrástla a museli mu ju nanovo zlomiť, aby bola nádej, že Ignác z Loyoly bude ešte chodiť. Počas dlhého liečenia, keď musel ležať na lôžku, dal si Ignác doniesť na čítanie knihy. Prial si najmä svoje obľúbené rytierske romány. K dispozícii však mali iba knihy o živote svätých. Najskôr kvôli kráteniu času, neskôr so záujmom čítal budúci svätec úplne inú literatúru, než na akú bol zvyknutý. Nakoniec sa rozhodol, že slúžiť Bohu je oveľa väčším činom, ako byť „len“ udatným rytierom.
O veľa rokov neskôr sa Ignác rozhodol so svojimi priateľmi založiť rytiersky rád. Pôvodným úmyslom bolo ísť bojovať do Svätej zeme. Keďže však jedným z pravidiel novozaloženej Spoločnosti Ježišovej bola absolútna poslušnosť pápežovi, podriadili sa jeho pokynom a stali sa záchrancami katolicizmu pred prenikajúcim protestantizmom v strednej Európe ako aj misionármi na ďalekom východe a v Latinskej Amerike.
Svätý Ignác z Loyoly je autorom knihy, ktorá výrazne ovplyvnila môj život. Jeho Duchovné cvičenia boli a sú mojou inšpiráciou pri premýšľaní o zmysle môjho života. Hneď na úvod Duchovných cvičení sv. Ignác autoritatíve uvádza:
„Človek je stvorený, aby chválil Boha, nášho Pána, vzdával mu úctu a slúžil mu, a takýmto spôsobom si spasil dušu. Ostatné veci na povrchu zeme sú stvorené pre človeka, aby mu pomáhali dosiahnuť cieľ, pre ktorý je stvorený.
Z toho vyplýva, že človek ich má natoľko užívať, nakoľko mu pomáhajú k jeho cieľu a natoľko sa ich zrieknuť, nakoľko mu v tom prekážajú.“
Najobraznejšia pasáž Duchovných cvičení je učenie o dvoch zástavách. Čitateľ si má predstaviť dve armády zhromaždené pod dvomi zástavami. Jedna armáda je zhromaždená kdesi pri Babylone pod zástavou Satana. Druhá armáda je zhromaždená pod Kristovou zástavou v Jeruzaleme. Obe armády už tisícročia medzi sebou bojujú. Kristova nakoniec vyhrá, ale do konečného víťazstva bude treba vybojovať ešte veľa bitiek. Svätý Ignác sa čitateľovi dáva na výber: Chceš byť Kristovým vojakom a bojovať pod Jeho zástavou v jeho armáde? Potom ale odhoď všetky nepodstatné veci a verne nasleduj Krista!
Na prvý pohľad jednoduchá voľba. Ale kto z nás dokáže podobne ako sv. Peter nechať všetko tak, opustiť svoju prácu, svoju rodinu a bezvýhradne nasledovať Najvyššieho Veliteľa? Vďaka svätému Ignácovi sa vo mne periodicky ozýva otázka: Mám v sebe silu opýtať sa Najvyššieho Veliteľa: Čo chceš, aby som v živote urobil? A keď mi odpovie, mám v sebe silu vykonať jeho rozkaz, nech by bol akýkoľvek?
Aby sme toho boli schopní, Svätý Ignác nám zanechal túto peknú modlitbu:
Vezmi Pane a príjmi,
celú moju slobodu, celú moju pamäť,
celý môj rozum a celú moju vôľu.
Veď všetko, čo mám, si mi dal Ty.
Tebe, Pane, to vraciam.
Všetko je to Tvoje.
Nakladaj s tým celkom podľa svojej vôle.
Daj mi len svoju lásku a milosť,
lebo tá mi stačí.