Na jeseň 1997 som narukoval k výsadkárom do Žiliny. Po dvadsiatich rokoch som sa rozhodol dostať opäť do formy. Ako prvý míľnik som si dal Národný beh Devín – Bratislava.

Keď zbadáme slovo pedofil, okamžite spozornieme. Na myseľ nám príde predstava človeka, pred ktorým treba chrániť deti. Keď zbadáme slovo xenofób, takisto nám pod vplyvom ľavicových neomarxistických elít a médií začne blikať v mysli akási kontrolka: Pozor! S týmto človekom nie je všetko v poriadku.

Nikdy sa nezmierim s tým, že štátne orgány pristupujú k predsedovi vlády ako k Jeho Blahorodiu, ktoré má privilégiá ako blahej pamäti cisár František Jozef. My žijeme v republike, nie v monarchii a orgány štátu by sa podľa toho mali správať.

Časť našich elít nemá mentalitu hrdého a slobodného orla, ale mentalitu sluhu, či bojazlivého zajka. Ja chcem prebúdzať toho hrdého a slobodného tatranského orla, ktorý drieme v srdci každého z nás.

Práve som sa dobre zasmial na vyviňovaní sa poslanca Uhríka, prečo spolu s Kotlebom a ďalšími kolegami nepodporili náš návrh na zníženie odmien exekútorov.

Ľudia žijúci v západnej civilizácii práve vypovedávajú doterajšiu spoločenskú dohodu, ktorá platila od druhej svetovej vojny. Liberálna demokracia a globálny kasínový kapitalizmus už nevedia ľuďom garantovať takú mieru slobody, bezpečnosti a dôstojnej životnej úrovne, na akú boli doteraz zvyknutí.

Keďže som nebol pokrstený v kolíske, ale až v dospelom veku, som – ako konvertita – podľa Hlinu podozrivý z kacírstva. Predseda KDH sa pokúsil preskúmať moju vieru v Boha a vyniesol rozsudok: Nie som pravý veriaci, som veľmi nebezpečný náboženský fanatik.

Štefan Hríb mi odporučil, aby som svoju odpoveď na jeho text o mne napísal do diskusie pod jeho článkom. Preto svoju odpoveď radšej uverejňujem tu.