Milan Krajniak (1973) je poslancom NR SR a podpredsedom hnutia SME RODINA. Je autorom knižného bestselleru Banda zlodejov, ako aj publikácií Úspešní politici slovenských dejín, Doktrína štátu a Slovenská identita. V rokoch 1997-1998 slúžil u 5. pluku špeciálneho určenia Jozefa Gabčíka v Žiline. Je ženatý, má jednu dcéru a žije v Bratislave.

.

Ak niekto verí na celosvetové sionistické sprisahanie, doporučujem mu, aby sa zameral na dve mená. Benjamin Netanjahu a George Soros. Tú sú dnes pravdepodobne najznámejší Židia, ktorí sa pohybujú v svetovej politike. Na týchto dvoch ľuďoch si môžeme jednoducho ukázať, že celosvetové židovské sprisahanie nemôže fungovať. Netanjahu a Soros sú protipóly. Spolupracujú asi ako dva negatívne magnety – úplne sa odpudzujú.

Benjamin “Bibi” Netanjahu sa narodil v roku 1949 v Tel Avive. Od roku 1963 žil s rodičmi vo Filadelfii, ale v roku 1967 sa vrátil do Izraela, aby nastúpil na základnú vojenskú službu v najelitnejšej špeciálnej jednotky Sajeret Matkal. Zúčastnil sa viacerých protiteroristických operácií, pri oslobodzovaní rukojemníkov z lietadla na letisku v Tel Avive bol zranený. Po šiestich rokoch služby sa vrátil naspäť do USA.

Na jeseň 1973 však vypukla Jom Kipurská vojna, Bibi sa okamžite vrátil do Izraela a bojoval v bitke o Suezský prieplav a na Golanských výšinách. Počas oslobodzovania rukojemníkov na letisku v Ugande (1976) sa hlásil do zásahovej jednotky, ale v Izraeli platí pravidlo, že špeciálnej rizikovej operácie sa môže zúčastniť iba jeden člen rodiny. Operácii však velil jeho brat Jonatán, takže Bibi sa na tejto akcii nezúčastnil. Rukojemníkov sa podarilo oslobodiť, Jonatán Netanjahu však pri operácii zahynul. Keď ako správny veliteľ ako posledný opúšťal ugandské letisko, zastrelil ho dovtedy sa skrývajúci terorista.

Bibi sa potom dal na politickú kariéru, niekoľkokrát bol ministrom financií. Vďaka jeho ekonomickej politike sa z Izraela ako chudobnej poľnohospodárskej krajiny stala jedna z najbohatších krajín sveta. Okrem iného aj preto, že podporoval startupy najmä v oblasti informačných technológií. Premiérom bol Netanjahu od roku 1996 do roku 1999, a potom od roku 2009 dodnes. Jeho politické názory sú konzervatívne, presadzuje tvrdú líniu voči islamskému terorizmu.

George Soros sa narodil v roku 1930 v Budapešti. Počas vojny celá jeho rodina zahynula v koncetračných táboroch. Jeho osobne zachránil arizátor, ktorému musel ako chlapec chodiť pomáhať arizovať majetok po Židoch, ktorí potom skončili v Auschwitzi. Otrasná skúsenosť, ktorá ho musela hlboko ovplyvniť.

V roku 1946 Soros emigroval do Veľkej Británie. Stal sa jedným z najväčších burzových špekulantov na svete, je miliardárom a od osemdesiatych rokov minulého storočia filantropom – lobistom. Po celom svete podporuje nadácie, ktoré pomáhajú ľuďom, ale súčasne presadzujú jeho ultraliberálny ideologický pohľad na svet. Podporuje LGBTI aktivity a gender ideológiu. Podporuje tzv. farebné revolúcie, podporuje prisťahovalcov, aby sa dostali do Európy a USA. O jeho vplyve na svetovú politiku si môžete prečítať v uniknutých mailoch na tzv. Sorosleaks.

V izraelských parlamentných voľbách v roku 2015 sa rozhodol George Soros odstrániť Netahjahua z premiérskej funkcie. Platil mohutnú negatívnu kampaň mimovládnych organizácií, ktorú podporovala aj Hillary Clintonová. Vďaka tomu Netanjahuova podpora vo verejnosti klesala a analytici boli presvedčení, že voľby prehrá. Aj v Izraeli pred dvomi rokmi sa však ukázalo, že prieskumom sa už dnes nedá veľmi veriť. Netanjahu voľby vyhral a pokračuje vo funckii premiéra dodnes.

Protipóly Netanjahu a Soros názorne dokazujú, že celosvetové sionistické sprisahanie nie je možné. Aj Židia sú totiž ľudia, rovnako ako Slováci, Česi, Maďari, Nemci alebo Rusi. Nájdeme medzi nimi dobrých aj zlých ľudí, múdrych aj hlúpych, liberálnych neomarxistických bláznov aj realistických konzervatívcov.

Čitateľ už asi pochopil, že mne osobne je sympatický Netanjahu. Svojou výsadkárskou históriou, ekonomickým povznesením štátu, aj bojom proti islamskému terorizmu. A Sorosa považujem za nebezpečného, pretože financuje vývoz škodlivej liberálno neomarxistickej ideológie do celého sveta. Z rovnakých dôvodov nemám rád Clintonovú a je mi sympatickejší Trump. Mimochodom, z uniknutých mailov vyplýva, že Soros má na Clintonovú pomerne silný vplyv. Ale Netanjahu neriadi Trumpa a ani Trump neriadi Netanjahua. Sú to slobodní ľudia, ktorí sa rozhodujú sami. Niekedy lepšie, niekedy horšie. Ale nie sú to figúrky niekoho v zákulisí, a to mi je na nich sympatické.

Štát Izrael a Slovensko

Odhliadnem teraz od toho, že kritika štátu Izrael býva často len maskovaným antisemitizmom. Pozrime sa na to, či je kritika štátu Izrael oprávnená a aký postoj k Izraelu by malo mať Slovensko.

Pred sto rokmi bola na mieste súčasných izraelských miest púšť. Pred päťdesiatimi rokmi boli uprostred púšte malé izraelské oázy, v ktorých sa pestovali poľnohospodárske produkty, z ktorých vývozu Izrael žil. Dnes stoja v izraelských mestách mrakodrapy, v ktorých sídlia globálne technologické firmy kótované na burzách. Tretina firiem kótovaných na technologickej burze NASDAQ pochádza z Izraela.

Izrael je obkolesený štátmi, ktoré už 70 rokov usilujú o jeho zničenie. Demografická prevaha je na strane arabských štátov približne v pomere 20 ku 1. Napriek tomu dokázal niekoľkomiliónový Izrael doteraz vyhrať každú vojnu, aj keď v Jom Kipurskej v roku 1973 mal na mále. Mýli sa ten, kto si myslí, že v týchto vojnách izrael vždy podporovali Američania. Práve naopak, vo väčšine vojen boli USA proti a Izrael si svoje vojny musel vybojovať sám.

Napriek tomu všetkému je Izrael demokratická krajina, kde sa rozhoduje vo voľbách. V krajine fungujú synagógy, mešity, kostoly, Haifa je dokonca sídlom centrály bahaistickej cirkvi. Európania sú v krajine vítaní, môžu chodiť po krajine bez ochranky. O kresťanské náboženské aj kultúrne pamiatky sa stará štát. Viaceré pamätné miesta sú vyhlásené za národné kultúrne pamiatky.

Aký je to kontrast s Egyptom, Sýriou, Jordánskom, Libanonom alebo Irakom… Aj v týchto krajinách existujú elity, ktoré by radi Európanov privítali a ku kresťanom majú tolerantný prístup. Čo to však kresťanom pomôže, keď islamskí radikáli kedykoľvek vypaľujú kostoly, unášajú a zabíjajú kresťanských veriacich? Čo to pomôže európskemu obchodníkovi, ktorého pri snahe o investíciu alebo biznis musia strážiť ochrankári, aby ho neuniesli alebo mu rovno neodrezali hlavu? Vlády v týchto krajinách nie sú schopné garantovať Európanom bezpečnosť.

S kým má Slovensko na Blízkom východe spolupracovať? Podľa mňa s tými, s ktorými máme spoločné civilizačné korene, spoločný politicko-ekonomické systém a spoločné záujmy. Hovoriť o spoločných koreňoch židovsko-kresťanskej civilizácie je nosením dreva do lesa. Čo sa týka ekonomických vzťahov, v oblasti IT, startupov ale aj efektívneho poľnohospodárstva sa máme od Izraelcov čo učiť. A čo sa týka spoločných záujmov, je ním najmä boj proti islamskému radikalizmu a terorizmu, ale aj boj proti nelegálnej migrácii.

Čo máme spoločné s islamskými štátmi? NIekoľko storočnú históriu vzájomných vojen, počas ktorých sa rozhodovalo, či bude Stredná Európa kresťanská alebo moslimská. Na rozdiel od západoeurópskych štátov, my máme historickú skúsenosť s tým, že islam je rozpínavý a chce dobývať a ovládnuť nové územia. Vnímanie radikálneho islamu ako bezpečnostného rizika máme spoločné práve s Izraelom.

Záver

Izrael je náš jediný spojenec na Blízkom východe. Zo všetkých ostatných krajín blízkovýchodného regiónu do Európy prichádzajú ľudia, ktorí sú pre nás bezpečnostným rizikom. Z Izraelu prichádzajú do Európy investície.

Máme tu na Slovensku ľudí, ktorí na jednej strane broja proti islamskému terorizmu a súčasne broja proti Izraelu, ktorý s islamským terorizmom bojuje. Na jednej strane chcú bojovať proti islamskému okrozeniu, ale súčasne tlieskajú palestínskym teroristom, ktorí zabíjajú izraelských civilistov. Takíto ľudia – najmä kotleby, ale nielen oni – to podľa mňa nemajú v hlave celkom usporiadané. Takíto ľudia sú nespôsobilí riadiť štát, pretože vykazujú veľkú chybovosť v prístupe k realite.

Pre mňa je Izrael inšpirujúcou krajinou, ktorá vo veľmi ťažkých klimatických aj geopolitických podmienkach dokáže zabezpečovať svojim občanom vysokú úroveň slobody, bezpečnosti aj životnej úrovne. Dokáže sa rozvíjať a rásť napriek všetkým nepriaznivým okolnostiam.

Do Izraelu chodím rád. Jeruzalem je mesto miest, kde človek cíti históriu z každého kameňa. Izrael je neuveriteľne pestrá krajina – nielen nábožensky. Nájdete tu púšte aj zalesnené hory na severe. Nájdete tam Mŕtve more 450 metrov pod hladinou mora, ale aj dvojtisícový Mt. Hermon, na ktorom sa môžete lyžovať. Ortodoxné štvrte sa striedajú s ultraliberálnymi, Tel Aviv dokonca volajú Sin City Stredomoria. Pláž v Tel Avive považujem za najkrajšiu mestskú pláž v Stredomorí.

Skúste sa tam ísť niekedy pozrieť. Bez ohľadu na to, či ste liberál alebo konzervatívec, pravičiar alebo ľavičiar. Presvedčte sa na vlastné oči. Je málo krajín na svete, kde si každý môže nájsť to svoje a cítiť sa tam dobre.