Tieto riadky píšem so smútkom. Niekoľkokrát som si v posledných rokoch zahryzol do pera, aby som sa náhodou nepomýlil. Ale teraz som si už skoro istý: Môj pápež František sa v politike a histórii mýli…

Napísal som, že Františka považujem za svojho pápeža a myslím to vážne. Ako katolík rešpektujem jeho neomylnosť v otázkach viery. Myslím si tiež, že František je múdry a pokorný človek. Niektoré jeho spoločensko-historické názory ma však privádzajú do úžasu.

Prvý omyl: Multikultúrne korene Európy

V máji František v rozhovore pre francúzsky magazín La Croix odpovedal na otázku o kresťanskej identite a kresťanských koreňoch Európy a vyjadril svoj názor, že korene Európy sú multikultúrne:

“Treba hovoriť o koreňoch v pluráli, lebo sú viaceré. V tomto zmysle, keď počujem hovoriť o kresťanských koreňoch Európy, občas sa obávam tónu, ktorý môže byť triumfálny či pomstychtivý. Takže sa stáva kolonializmom. Ján Pavol II. o nich hovoril pokojným tónom. Európa, áno, má kresťanské korene. Kresťanstvo má povinnosť polievať ich, ale v duchu služby, tak ako je to pri umývaní nôh.”

Áno, Ján Pavol II. hovoril na túto tému vždy pokojne. Ale podľa mňa vždy úplne jednoznačne. Na rozdiel od Františka sa vo svojom posolstve určenom Francúzom vyjadril v roku 2003 takto:

“Európu nemožno vybudovať, ak neprijme svoje kresťanské korene. Tieto korene sú podstatným rozmerom európskej identity. Ich stvárňujúca sila sa prejavuje v umení, kultúre, práve a filozofii nášho svetadielu.“

V tom istom roku apeloval Ján Pavoll II. na Európanov, aby “oživili svoje kresťanské korene”:

„Kresťanská viera tvorí najbohatšie dedičstvo, z ktorého môžu európske národy čerpať, aby uskutočnili duchovný, hospodársky a spoločenský pokrok.“

Vo svojom prejave v poľskom Gniezne Ján Pavol II. povedal:

“Základy európskej identity sú konštruované na kresťanstve. … Bez Krista totiž nie je možné vytvárať trvalú jednotu. Nie je možné budovať túto jednotu a oddeľovať sa od koreňov, z ktorých vyrástli národy a kultúry Európy.”

A ako sa na Európu pozeral Františkov predchodca, Benedikt XVI.? Vo svojej knihe Európa píše, že Európa nie je zemepisný svetadiel, ale kultúrny a dejinný pojem. V tej istej knihe tvrdí, že Európa má dva korene: rímsko-kresťanský a byzantsko-kresťanský. To, že oba korene sú kresťanské, považoval Benedikt za samozrejmosť. Podľa Benedikta sa pojem Európa z histórie vytratil po zániku ríše Karola Veľkého, aby sa znovu vrátil na scénu v neskoršom stredoveku ako vyjadrenie spoločnej kresťanskej identity voči turecko-islamskému nebezpečenstvu. Aby nemohli vzniknúť žiadne pochybnosti, uvádzam aj jeho poznámku k zjednocovaniu Európy:

“Niet pochýb, že otcovia zakladatelia zjednotenej Európy pokladali za jadro tejto historickej totožnosti kresťanské dedičstvo.”

Nie sú opakovane vyjadrované argumenty Jána Pavla II. a Benedikta XVI.  dostatočným vyvrátením Františkovho omylu?

Druhý omyl: Európa by mala prijať imigrantov s otvorenou náručou

V spomínanom rozhovore pre magazín La Croix sa tiež František vyjadril k migračnej kríze:

“Európa má znovu objaviť svoju kapacitu integrovať. Mám na mysli pápeža Gregora Veľkého (od roku 590 – do roku 604), ktorý vyjednával s ľuďmi známymi ako barbari, ktorí boli následne integrovaní. Táto integrácia je o to potrebnejšie dnes, pretože v dôsledku sebeckého hľadania pohody Európa zažíva vážny problém klesajúcej pôrodnosti.”

Áno, Európa dnes prežíva podobnú krízu, akú zažívala pred a po rozpade západorímskej ríše. Do kresťanskej Európy sa vtedy tlačili barbarské národy a antická civilizácia blahobytu nemala vnútornú silu, aby im odolala. Dokonca aj vtedy používané recepty sa dnes opakujú: Štát si uzurpuje čoraz viac právomocí, zasahuje do slobody človeka, neustále zvyšuje dane.

Riešenie pápeža Gregora Veľkého sa však od Františkovho postoja veľmi líši. Gregor totiž barbarov najskôr pokresťančil, až potom ich integroval do vtedajšej civilizácie. František chce moslimov integrovať bez toho, aby existoval civilizačný rámec, ktorý zabezpečí fungovanie elementárnych pravidiel spolunažívania.

Nech mi je odpustené, ale aj Františkove výroky o Európe ako neplodnej Sáre svedčia o tom, že súčasný pápež už Európu v podstate obetoval. Vníma ju ako vymierajúcu civilizáciu. František vníma Európu ako ešte stále bohatý kontinent, ktorého kresťania by sa mali obetovať v službe pre novopríchodzích. Na viac už podľa Františka nemáme.

Aký to rozdiel v porovnaní s Jánom Pavlom II. a Benediktom XVI., ktorí vnímali Európu ako civilizáciu slobody, ktorá dokázala svetu poskytnúť najväčší ekonomický rozmach v histórii! František o hodnote slobody v súvislosti s Európou nehovorí. Ale ak si odmyslíme slobodu, potom naozaj stráca Európa svoj zmysel. Ak nevnímame súvis medzi kresťanskými koreňmi Európy a slobodou, ktorú svetu poskytla, potom nám zostanú iba Františkove povinnosti ako logický dôsledok za vinu kolonializmu. Františkovi akoby nebolo ľúto súčasného stavu Európy. Až sa zdá, akoby Európa len dostala, čo si zaslúžila…

Neviem sa zmieriť s takouto víziou Európy. Pre mňa Európa stojí za to, aby sme ju chránili a bojovali za to, aby aj naše deti a vnuci mohli žiť v civilizácii, ktorá im poskytuje najväčšiu kombináciu slobody, životnej úrovne a bezpečnosti v dejinách ľudstva. Napriek všetkým našim chybám to podľa mňa stojí za to. Ako kresťan som presvedčený, že máme povinnosť pomáhať svetu. To však neznamená, že máme povinnosť odovzdať kľúče od svojho domu s vedomím, že prichádzajúci majú o kombinácii slobody, životnej úrovne a bezpečnosti úplne iné predstavy ako my.

Tretí omyl: Vľúdne prijatie imigrantov ochráni Európu pred terorizmom

Včera sa pápež František podľa agentúry DPA vyjadril takto:

„Vyzývám vás k tomu, aby ste utečencov uvítali ve svojich domoch a obciach, aby ich prvou skúsenosťou v Európe bolo teplé ľudské privítanie a nie chlad pri spaní na uliciach,“ uviedol František. Podle pápeža pohostinnosť pomáhá vzbuzovať lásku a je „naším najlepším zabezpečením proti nenávistným teroristickým útokom“.

Neviem, čo si o tomto pápežovom výroku myslia Francúzi alebo Belgičania, ktorí za posledných 40 rokov preukázali neuveriteľnú schopnosť prijímať prisťahovalcov vľúdne. A oni im za to boli aj vďační. Problém je však v tom, že pre ich deti a vnukov dávne vľúdne privítanie nič neznamená. Teroristické útoky v Paríži, Bruseli alebo v Nice sú toho dôkazom.

Pohostinnosť má nulovú účinnosť aj v prípade teroristov, ktorí prišli do Európy v minuloročnej imigračnej vlne. Naozaj si pápež môže myslieť, že terorista z Islamského štátu kráčajúci Balkánom zmení svoje rozhodnutie vyhodiť do vzduchu niekoľko desiatok Európanov, ak ho Nemci privítajú ešte vľúdnejšie ako minulý rok? Je hlavným problémom pre bezpečnosť Európy to, že imigranti cítia, že ich neprijímame s dostatočnou kresťanskou láskou?

Obávam sa, že prisťahovalci dnes prichádzajú do Európy s jasnou predstavou, na čo majú v Európe nárok. Táto predstava je veľmi vzialená aj od pomerne štedrej nemeckej alebo švédskej reality. Očakávania sú oveľa väčšie, ako realita, ktorej budú vystavení. Žiadne ľudské privítanie nemôže tento rozpor odstrániť. K čomu bude viesť následná frustrácia? Francúzi alebo Belgičania s tým už majú svoje skúsenosti…

Záver

Pápež František je dobrý človek a ako katolík sa s ním viem identifikovať. Jeho politické názory a odporúčania ma však prekvapujú a zarmucujú. Politické názory však nie sú dogmou viery, a preto som si s nimi dovolil polemizovať.

Úplne na záver a na dokreslenie pripomeniem udalosť z apríla tohto roka. František v rámci vľúdneho prístupu k imigrantom vyzýva k tomu, aby im bola zabezpečená sloboda bezpečne vyznávať ich náboženstvo – teda islam. Sám išiel v apríli príkladom, keď z ostrova Lesbos zobral so sebou do Vatikánu dvanásť moslimských imigrantov. Nedá mi nepoložiť v tejto súvislosti jednu otázku: Nemajú na Blízkom východe najväčší problém s bezpečným vyznávaním svoje viery kresťania? Prečo František nezobral so sebou z Lesbosu aspoň jedného kresťanského imigranta?

Žiaľ, nemám na tieto otázky odpovede.