Ako to bolo s narodením Ježiša naozaj? Aký bol Ježišov život do jeho tridsiatych narodenín? Tieto otázky si ľudia kladú už dvetisíc rokov. Vďaka bl. Anne Kataríne Emmerichovej máme už 200 rokov možnosť, aby sme si vedeli odpovede na tieto otázky predstaviť trochu zreteľnejšie.

Vizionárka z Dulmenu

Anna Katarína Emmerichová sa narodila 8. septembra 1776 v Nemecku. Vyrastala v chudobnej rodine s deviatimi deťmi. Celý život trpela krivicou, ale ako najstaršia dcéra musel vypomáhať v domácnosti aj na poli.

Už ako malé dieťa začala mať videnia, v ktorých sa jej zjavoval anjel strážny, Mária s Ježiškom alebo svätí. Dlho si myslela, že to isté vidia aj ostatní.

Túžila vstúpiť do kláštora, ale nemala veno, ktoré sa vtedy pri vstupe do kláštorov odovzdávalo rovnako ako pri svatbe. Vyučila sa teda za krajčírku a do kláštora sa jej podarilo vstúpiť až ako 28 ročnej v Dulmene. Po Napoleonovom rozpustení rehoľných rádov v roku 1811 sa chorej Anny ujala jedna rodina.

28. decembra 1812 sa na rukách a nohách Anny Kataríny objavili stigmy a na boku krvácajúca rana. Odvtedy prakticky neprijímala potravu, okrem pitia ovocných štiav a jedenia kúskov jabĺk. Istý čas, údajne tri roky, pila iba vodu a prijímala eucharistiou.

Zvesť o vizionárke sa čoskoro rozšírila. Pri jej lôžku sa často zhromažďovali svedkovia, ktorí sa snažili potvrdiť alebo vyvrátiť je dlhotrvajúcu hladovku. Po rokoch skúmania sa nepodarilo zistiť žiaden podvod.

Správa o Anne Kataríne Emmerichovej zastihla aj nemeckého básnika Clemensa Brentana, ktorý sa ju rozhodol navštíviť. A už od nej neodišiel až do jej smrti. Počas šiestich rokov zaznamenával jej vízie o predkoch Panny Márie, o jej živote, o narodení Ježiša Krista, o jeho živote, umučení a nanebovzatí, ako aj o smrti Panny Márie jej nanebovzatí. Zaznamenával tiež jej vízie o tajomstvách Starého a Nového zákona.

Po smrti Emmerichovej v roku 1824 Clemens Brentano roky triedil svoje zápisky a postupne ich vydával. Niektoré časti boli vydané až po jeho smrti. Emmerichovej vízie vzbudili a vzbudzujú veľmi kotraverzné rekacie.

Vo februári 2004 mal premiéru film Mela Gibsona “Umučenie Krista”, ktorý bol natočený podľa vízií Kataríny Emmerichovej. V októbri 2004 ju pápež Ján Pavol II. vyhlásil za blahoslavenú. Komisia, ktorá blahorečenie doporučila, upozornila, že blahorečenie sa týka jej života a nie vierohodnosti Brentanových kníh. Nie je totiž jasné, čo v Brentanových knihách sú presné citáty Emmerichovej vízií, a čo sú iba jeho parafrázy. Každopádne, žiadna z Brentanových kníh nebola katolíckou cirkvou vyhlásená za dogmaticky nesprávnu alebo chybnú.

Čo sa týka hodnovernosti Emmerichovej vízií, zaujímavý pokus urobil v roku 1881 francúzsky kňaz Julien Gouyet, ktorý sa nimi inšpirovaný vybral do Efezu. A našiel podľa nich dom, v ktorom mala stráviť posledné roky svojho života sv. Mária. Ani Brentano ani Emmerichová v Efeze nikdy neboli.

Už v roku 1896 navštívil toto miesto pápež Lev XIII. Neskôr navštívili dom sv. Márie v Efeze aj pápeži Pavol VI. v roku 1967, Ján Pavol II. v roku 1979 a Benedikt XVI. v roku 2006.

Pre mňa osobne bolo čítanie vízií blahoslavenej Anny Kataríny veľkým zážitkom. Rozhodol som sa preto, že niekoľko úryvkov postupne zverejním na Poslednom križiakovi. Dnes začneme udalosťami tesne pred Ježišovým narodením.

Príchod Márie a Jozefa do Betlehema.

“Jozef potom s Máriou odišiel priamo do Betlehema, ktorého budovy sú veľmi rozptýlené, a to priamo do jeho stredu. Máriu s oslíkom nechal vždy na okraji jednej ulice a vošiel do nej, aby našiel prístrešie. Išli ulicou, ktorá bola skôr poľnou cestou ako ulicou, pretože domy boli rozptýlené po pahorkoch a došli na jej koniec na jedno hlbšie ležiace priestranstvo alebo pole.

Stál tu veľmi krásny strom s hladkým kmeňom. Jeho vetvy sa dookola rozprestierali ako strecha. Pod tento strom zaviedol Jozef svätú Pannu a znovu ju opustil, aby hľadal prístrešie. Ide od domu k domu. Jeho priatelia, o ktorých Márii rozprával, sa k nemu nepriznávali. Pri tomto hľadaní sa raz vrátil k Márii pod strom a plakal. Ona ho utešovala. Znovu hľadal, pretože však uvádzal blízky pôrod svojej ženy ako hlavný dôvod, tým skôr ho všetci odmietali.”

“Konečne sa zarmútený Jozef znovu vrátil. Videla som (Emmerichová), že plakal zo zármutku, pretože nenašiel žiadne prístrešie, a tak váhal pristúpiť (k Márii). Povedal, že už od mladosti vie o jednom mieste pred mestom, ktoré patrí pastierom, a kde mali svoje útočisko, keď hnali svoje stáda k mestu. On sa tam často uchyľoval k modlitbe a ukrýval sa pred svojimi bratmi. V tejto ročnej dobe tam nie sú žiadni pastieri, ale aj keby tam prišli, potom by sa s nimi ľahko dohodol. A tak by tam pre tentokrát mohli nájsť prístrešie a on by neskôr, až nastane kľud, odtiaľ znovu mohol začať svoje hľadanie.”

“Bol to už koniec betlehemského úbočia, v ktorom bola táto jaskyňa. Pred vchodom bolo pekné miesto s krásnymi stromami, z ktorých bolo možné uvidieť jednotlivé strechy a veže mesta. Nad vchodom, ktorý bol uzavretý plátenou rohožou, bol prístrešok. Od dverí viedla pomerne široká chodba do vlastnej jaskyne.”

“Chodba nebola taká vysoká ako jaskyňa sama, ktorá bola prírodným výtvorom. Vnútorné steny jaskyne, i keď neboli úplne hladké, predsa boli príjemné a čisté a mali pre mňa niečo povznášajúceho. Páčili sa mi oveľa viac ako to, čo bolo prirobené, to bolo nepekné a drsné”.

“I tu, kde ležala Mária skôr než porodila, a kde som ju potom pri Ježišovom narodení uvidela, ako sa vznáša vo vzduchu, bola taká kamenná lavica. Miesto, kde stáli jasličky, bol hlboký kamenný výklenok v stene skaly jaskyne. Blízko tohto výklenku sa nachádzal druhý vchod do jaskyne. … Mimo túto vlastnú Jaskyňu jasličiek boli v pahorku trochu ďalej ešte dve ďalšie jaskyne a v jednej z nich sa tiež svätá Panna často zdržovala ako v úkryte”.

“Zbadala som, ako nasledujúceho dňa Jozef v tej druhej jaskyni, kde bol kojený Abrahám, … a ktorá bola priestrannejšia ako Jaskyňa jasličiek, pripravuje pre Máriu sedátko a lôžko. Mária tam strávila niekoľko hodín, počas ktorých Jozef vypratal Jaskyňu jasličiek a urobil v nej väčší poriadok. Doniesol tiež z mesta najrôznejšie menšie predmety a sušené plody.

Mária mu povedala, že v nadchádzajúcej noci nastane hodina narodenia jej Dieťaťa. Je to totiž deväť mesiacov, čo z Ducha svätého počala. Prosila ho, aby za seba urobil všetko preto, aby si obaja Bohom zasľúbené a nadprirodzene počaté Dieťaťko tak dobre na zemi uctili, ako najlepšie môžu. A on má teraz spojiť svoju modlitbu s jej modlitbou za všetky tvrdé srdcia, ktoré mu (Ježišovi) nechceli poskytnúť prístrešie.

Jozej sa ponúkol, že dovedie niekoľko zbožných žien z Betlehema, ktoré by jej boli nápomocné ale Mária to neprijala a vysvetlila, že nikoho nepotrebuje.

Bolo päť hodín podvečer, keď Jozef znovu doviedol svätú Pannu do Jaskyne jasličiek. Tu zavesil ešte viac lámp, postaral sa tiež o prístrešok pred dvermi pre oslicu, ktorá sem teraz radostne pribehla z poľa.”

Najbližšie budeme v téme Kristovho života pokračovať úryvkami z Emmerichovej vízií o Ježišovom narodení.