Nemocenské dávky sú najlukratívnejší rómsky biznis

  • 12.5.2015
  • Peter Pčolinský
  • Čítanosť: 13821
Spoločnosť

Nedávno som strávil viac ako týždeň na východnom Slovensku. Tento čas som využil aj na rozhovory s mnohými Rómami. Zaujímal ma ich každodenný život, najmä čím sa najviac živia.

Nemocenské dávky ako biznis

Najrozšírenejším spôsobom obživy sú nemocenské dávky. Špekulanti z radov majetnejších Rómov totiž buď fiktívne zamestnávajú ostatných, alebo ich prihlásia ako dobrovoľne poistené osoby v Sociálnej poisťovni. Po splnení minimálnej doby poistenia, počas ktorej špekulanti platia maximálne odvody za obrovské množstvo svojich „spoluobčanov“, sú títo zrazu všetci strašne chorí a dokážu maródovať aj niekoľko mesiacov.

Nie je výnimkou, že Sociálna poisťovňa im vypláca maximálnu nemocenskú dávku – cca 650 eur. Z tejto sumy dostane „maród“ zhruba 300 eur a zvyšok ide do vrecka organizátora. Takto si poniektorí bossovia dokážu privyrobiť aj desaťtisíc eur mesačne.

Sociálna poisťovňa síce robí čo môže, avšak je na nich prikrátka. Ak ich nenájde počas kontroly doma, tí majú pripravené vopred opečiatkované potvrdenia o ošetrení u svojho lekára. Samozrejme za drobný poplatok. Počas maródky chodia pracovať, hrajú futbal za svoje „roma“ kluby, vysedávajú v krčme a doma sa vyskytujú len málokedy. Problémom je tiež počet pracovníkov Sociálnej posťovňe, ktorí chodia vykonávať kontroly. Je ich príliš málo. Štát takto prichádza mesačne o milióny eur.

Namiesto úžery obchodovanie s pracovnou silou

Pre mňa bolo najmä prekvapujúce, že podľa viacerých Rómov, už úžera takmer neexistuje v tej podobe, ako sme ju poznali. Fungovalo to tak, že sociálne slabšie rodiny si požičiavali peniaze za častokrát aj 100% mesačné úroky od majetnejších Rómov. Podľa ich tvrdení, však tieto praktiky fungujú už len v zaostalejších osadách a takmer vymizli z rómskych komunít. Biznis s úžerou podľa ich slov už skončil a majetnejší Rómovia sa skôr zamerali na „pololegálne“ podnikanie. Začali zamestnávať ostatných Rómov ako lacnú pracovnú silu.

Ako príklad uvediem môjho dlhoročného známeho, ktorý sa naozaj vzorne stará o svoje tri deti dosahujúce výborné známky v škole. Chodí pracovať do Košíc ako pomocný robotník na rekonštrukcii električkovej trate. Jeho „boss“, ktorý ho naverboval, mu platí 20 eur denne za 12 hodinovú ťažkú manuálnu prácu .Hoci je veľmi málo, nemá veľmi na výber, pretože musí živiť rodinu. Jeho „zamestnávateľ“ si fakturuje u hlavného zhotoviteľa stavby zhruba dvojnásobok. Samozrejme, že pracuje načierno. Takýchto lacných „zamestnancov“ som stretol z jednej dediny niekoľko.

Pre mňa je ale zaujímavé, že ako sa „rómsky podnikateľ“ dostane k takejto subdodávke. Údajne tieto zákazky dohadzuje iný „podnikateľ“ z tejto komunity, ktorý je priamo napojený na vládnu stranu Smer, pre ktorú pri každých voľbách získava voličov v rómskych komunitách v danom regióne. O kupovaní rómskych hlasov som už písal tu:

http://www.poslednykriziak.sk/kolotocari-ako-sa-kupuju-romske-hlasy/787/

Stratená generácia

Najhoršie sú ale na tom mladí Rómovia, ktorí už nevyrastali v socializme a teda nemajú žiadne pracovné návyky. Vstávajú okolo obeda, najedia sa a vyrazia do „ulíc“. Peniaze získavajú najmä porušovaním zákona. Kšeftovanie s kradnutým tovarom, zber železa (častokrát pri tom narobia veľké škody), nelegálny výrub dreva, úverové podvody a bohužiaľ aj krádeže a prepady. Pokiaľ v daný deň nemajú veľmi čo na práci, povaľujú sa v centre obcí, v miestnej krčme a v parkoch.

Získané peniaze použijú zväčša na alkohol, cigarety, automaty a oblečenie. Keď som sa s nimi rozprával o tom, že prečo si radšej nejdú hľadať prácu, smiali sa. Vraj oni pracovať nebudú, pretože oni chcú robiť „biznis“. Títo tridsiatnici sú stratení. Ich rodičia si ešte uvedomujú, že peniaze si musia odpracovať, ale tieto odrastené deti prácu odmietajú. Spravidla hľadajú jednoduchý spôsob ako bez práce prísť k peniazom.

Riešenia podľa Rómov

Mnohých Rómov som sa opýtal, ako by riešili rómsku problematiku, ak by na to mali moc. Odpoveď bola skoro rovnaká u všetkých opýtaných: Vyriešiť by to mal štát.

Štát by mal na nich viac myslieť. Štát by im mal zvýšiť dávky v hmotnej núdzi. Štát by im mal zabezpečiť “dobrú robotu”. Štát by mal zabezpečiť, aby peniaze z eurofondov, ktoré má rómsky splnomocnenec, pritiekli priamo k nim.

Zjednodušene povedané, Rómovia očakávajú, že ich problémy za nich vyriešime my všetci. A takto sa podľa mňa nikam nedostaneme.

Osobne to beriem tak, že je mojou povinnosťou postarať sa a uživiť vlastnú rodinu, manželku a svoje dve deti. Môžem síce nadávať na Fica, vládu a politikov, ale snažiť sa musím najmä sám. Nikto iný to za mňa neurobí. Mám svoju zodpovednosť a snažím sa ju niesť.

Pokiaľ našich Rómov nenaučíme, že sú sami zodpovední za svoje životy, ich situácia sa nezlepší. Budú iba čakať, kto im čo za ich hlasy vo voľbách ponúkne. Budú sami seba považovať za tovar, ktorý sa dá speňažiť, tak ako to robia ich šikovnejší “súkmeňovci”.

Žiaden človek by nemal byť tovarom. Ak Rómom zabránime, aby sa  nechali predávať ako pracovná sila alebo ako voličský hlas, pomôžeme sebe aj im.


pošli na vybrali.sme.sk

Ďalšie články z tejto rubriky

Novinky e-mailom

* = required field

Facebook