Obriezka, Alžbeta a Traja králi.

  • 5.1.2015
  • Ignác Milan Krajniak
  • Čítanosť: 4553
Zo života Krista

Dnes si priblížime, ako Anna Katarína Emmerichová videla vo svojich víziách Ježišovu obriezku, Alžbetinu návštevu a príchod Troch kráľov.

Obriezka

“S Jozefom sa z Betlehema vrátilo päť kňazov a jedna žena, ktorá v takýchto prípadoch pomáhala. Niesli so sebou stoličku na obriezku a osemhrannú dosku, v ktorej bolo náradie. Všetko to umiestnili v chodbe jaskyne na svoje miesto.

Stolička bola vlastne skrinka, ktorá sa dala rozložiť, a tým sa vytvorilo niečo na spôsob odpočívadla s operadlom na strane. Kameň na obriezku mal priemer dobre cez dve stopy. Uprostred bol zakrytý kovovou doskou, pod ktorou v určitej priehlbni v kameni boli najrôznejšie krabičky s tekutinami a po strane nôž na obriezku. To všetko v oddelených priehradkách.

Tento kameň položili na stoličku, ktorá bola pokrytá šatkou a až do tejto chvíle stále vždy na mieste, kde sa narodil Ježiš. Teraz ju postavili vedľa stolca na obriezku.”

“Kňazi išli za Máriou k Dieťatku, hovorili s ňou a prijali Dieťa do náručia. S Jozefom hovorili o mene, ktoré má Dieťa dostať. V noci sa ešte veľa modlili a spievali. Bolo to za brieždenia, keď bolo Dieťa obrezané. Mária bola pri tom veľmi úzkostlivá a zarmútená. Keď bolo po obriezke, Jezuliatko bolo zavinuté do červenej rúšky, potom do bielej až po ručičky. Aj tieto boli zavinuté a hlavičku zavinuli šatkou. Dieťa bolo znovu položené na ten osemhranný kameň a ešte sa nad ním modlili.”

“A uvidela som, že pred kňazom stál žiariaci anjel a držal pred ním meno Ježiš napísané na tabuľke, podobajúcej sa tej nad krížom. Uvidela som tiež, že kňaz napísal toto meno na pergamen. Neviem, či on sám alebo aj ostatní prítomní videli anjela, ale on bol veľmi pohnutý. A otrasený týmto vnuknutím napísal meno. Po úkone dostal Jozef Dieťa späť a odovzdal ho svätej Panne, ktoré stála v pozadí Jaskyne jasličiek ešte s dvoma ženami. S plačom prijala Dieťa do svojich rúk a ukľudnila ho.”

Alžbetina návšteva

“Večer nasledujúceho dňa som zbadala, že k jaskyni prichádza z Juty Alžbeta na oslíkovi v sprievode jedného starého sluhu. Jozef ju prijal veľmi priateľsky. Jej aj Máriina radosť bola veľmi veľká, keď sa objali. Alžbeta dieťa pritisla na svoje srdce. Spala v Máriinej jaskyni veľa miesta, kde sa narodil Ježiš. Pred týmto miestom stál podstavec, na ktorý niekedy Dieťa ukladali.

Mária Alžbete všetko vyrozprávala, ako a čo sa s ňou udialo. Keď rozprávala o svojej núdzi, keď hľadali prístrešie pri svojom príchode do Betlehema, Alžbeta úprimne plakala. Rozprávala jej tiež, ako to s ňou bolo pri Kristovom narodení.

Spomínam si, že povedala, ako vo chvíli Zvestovania bola asi po dobu desiatich minút vo vytržení, a že jej to pripadalo, akoby sa jej srdce rozdvojilo a ona sama bola naplnená nevýslovným pocitom spásy. Vo chvíli narodenia však vnímala veľkú túžbu. A zdalo sa jej, akoby ju anjel zdvihol, keď kľačala a akoby sa pritom jej srdce rozdelilo a ona jedna polovica sa od nej oddelila.

Po dobu desiatich minút pocítila akúsi vnútornú prázdnotu a jedinú túžbu, ktorú vnímala, bola po niečom mimo seba. A vtedy uvidela pred sebou žiaru a ako by sa postava jej dieťaťa pred jej očami zväčšovala. Zrazu uvidela, že sa Dieťa pohlo a počula ho, ako plače. Vtedy si všetko uvedomila, vzala dieťa do rúk z prikrývky a pritisla ho na svoju hruď – lebo spočiatku sa ho vôbec váhala dotknúť, pretože bolo obklopené takým leskom.

Alžbeta jej povedala: Ty si nerodila ako ostatné ženy matky. Aj Jánovo narodenie bolo sladké, ale nebolo to také, ako sa stalo Tebe!”

Cesta Troch kráľov do Betlehema

“Po niekoľkých dňoch po odchode z ich vlasti som uvidela Theokenov sprievod, ako sa stretáva s družinami Mensora a Saira v jednom rozpadnutom meste. … Každý kráľ mal so sebou vo svojom sprievode štyroch vznešených mužov zo svojho kmeňa ako sprievodcov. On sám bol však hlavou rodiny pre všetkých, pretože sa staral o všetko, dával rozkazy a rozdeľoval. V každom sprievode sa nachádzali ľudia rôznych farieb pleti. Kmeň Mensorov mal príjemnú hnedú farbu. Kmeň Sairov bol hnedý a Theokenov bol lesknúcej žltavej farby.”

“Mensor, ten hnedastý, bol Chaldejec, jeho mesto sa nazývalo ako Akajaja. Bolo obtekané riekou, ležalo akoby na ostrove. Najčastejšie prebývali na poli pri svojich stádach. Po Kristovej smrti bol pokrstený sv. Tomášom a dostal meno Leander.

Sair, ten (tmavo)hnedý, ktorý bol pri Kristovom narodení už s Mensorom pripravený na cestu, len on a jeho kmeň boli takí hnedí ale ich pery boli červené. Ostatní ľudia okolo nich boli bieli. Sair prijal krst túžby. Už nežil, keď Ježiš  prišiel do krajiny Troch kráľov.

Theokeno bol z Médie, krajiny, ktorá ležala viac na severe. Jeho územie sa nachádzalo čiastočne medzi dvomi morami. Býval v meste, ktorého meno som zabudla. Pozostávalo zo stanových príbytkov, ktoré boli vybudované na kamenných podstenách. Theokeno bol z nich najbohatší. … Bol pokrstený sv. Tomášom a prijal meno Leo.

Mená Gašpar, Melichar a Baltazár boli dané kráľom preto, lebo sa práve k nim hodili. Gašpar znamená: Prichádza s láskou. Melichar: Potuluje sa okolo, prichádza s lichotením, približuje sa tak nežne. Baltazár: Prikladá ruku k dielu celou svojou vôľou, svižne prijíma vôľu Božiu.”

“Rozloženie vlastí Troch kráľov voči sebe navzájom vytváralo trojuholník. Mensor a Sair prebývali navzájom asi bližšie, Theokeno bol najvzdialenejší.”

“Sprievod Kráľov bol dlhý asi štvrť hodiny. Keď sa zastavili pred Jeruzalemom, bola hviezda pre nich neviditeľná. Boli tým veľmi zarmútení. … Pýtali sa ich, prečo prichádzajú. Oni hovorili o hviezde a o Dieťati, ale nikto tu o ničom nevedel. Nazdávali sa celkom isto, že sa pomýlili. Pretože nevideli ani jediného človeka, ktorý by vyzeral tak, že by niečo vedel o spáse sveta.”

“Keď bol Theokeno u Herodesa, mohlo byť okolo jedenástej v noci. U Herodesa sa konala slávnosť. V sálach bolo veľa svetiel a tiež veľa žien. To, čo mu Theokeno oznámil, ho naplnilo strašným desom. Vyslal služobníkov do chrámu a mimo to aj do mesta. A uvidela som, ako k nemu prišli kňazi, znalci Písma a starší židia so zvitkami. … Uvidela som, ako s ním vystúpili na strechu zámku a dívali sa na hviezdy. Herodes sa nachádzal vo veľkom nekľude a zmätení. Znalci Písma však všetko znovu vyhovárali a pokúšali sa mu dokázať, že na rečiach Kráľov vôbec nič nie je.”

“Keď sprievod Kráľov zostúpil do onoho údolia pri Jaskyni jasličiek, všetci zostúpili a začali budovať svoj tábor. Už postavili časť tábora, keď znovu uvideli hviezku nad jaskyňou a v nej úplne zreteľne Dieťa. Hviezda stála priamo nad jasličkami a ukazovala prúdom svojich lúčov priamo na ne. Obnažili svoje hlavy a zbadala som, že sa hviezda zväčšuje, akoby sa približovala a zase klesala dolu.”

“Mensor otvoril dvere a uvidel jaskyňu plnú žiary a na jej konci sediacu Márie a Dieťa ako Pannu, ktorú vždy vídali v onom súhvezdí. Kráľ ustúpil a povedal  to obom ostatným. Teraz vstúpili všetci traja do vchodu. Uvidela som, že im vyšiel v ústrety Jozef s jedným starým pastierom a celkom priateľsky s nimi hovoril. Povedali mu prosto, že prichádzajú, aby sa poklonili Kráľovi Židov a doniesli mu svoje dary. Jozef ich pokorne privítal”.

“Teraz ako prví vstúpili dvermi dvaja mladíci z Mensorovho sprievodu a na celú cestu v chodbe položili koberec až k jasličkám. … Dvaja služobníci niesli za Mensorom stolík s darmi až k Jaskyni jasličiek. Keď ale vstúpili do jaskyne, Mensor od nich prevzal stolík a postavil ho pred Máriu, pričom si pokľakol. Ostatní Králi sa zastavili so svojimi sprievodcami v chodbe Jaskyne jasličiek. …

Mensor venoval zlato, pretože oplýval vernosťou láskou a vždy túžil s neotrasiteľnou zbožnosťou po spáse. … Sair venoval kadidlo, pretože to bol on, kto a ochotne aj s úctou priklonil k Božej vôli a s láskou ju nasledoval. Svoj dar položil na onen malý stolík a kľačal tu dlho. Po ňom pristúpil najstarší Theokeno. Nemohol kľačať, bol príliš starý a veľmi tučný. … On priniesol myrhu, pretože myrha znamená umŕtvovanie a prekonanie vášne. Tento dobrý muž prekonal ťažké pokušenie k modloslužbe a k mnohoženstvu.”

“Matka božia všetko prijímala pokorne a vďačne, nehovorila, len pohyb pod závojom všetko vyjadroval. Jezuliatko držala medzi závojom a plášťom. Jeho telíčko vyzeralo zo závoja také žiariace… Až potom nakoniec prehovorila niekoľko priateľských slov s každým, a keď hovorila poodhalila svoj závoj.”

Odchod Kráľov

“Medzitým však predstavitelia obce Betlehem, neviem však či na tajný Herodesom príkaz alebo z ich vlastnej služobnej horlivosti, dospeli k rozhodnutiu, že Kráľov, ktorí boli v Betleheme, zatknú a obvinia ich u Herodesa ako podnecovateľov nepokojov. … V noci však Králi v Betleheme ako súčasne aj všetci ostatní, ktorí odpočívali v stanoch pri jaskyni, uvideli v spánku anjela, ktorý ich popchol, aby sa vydali na cestu a iným smerom sa urýchlene vydali späť. …

V Betleheme ich odchod nespozorovali, pretože odišli ticho a bez všetkého. Ľudia si tam teda mohli myslieť, že odchádzajú k svojim ľuďom kvôli nejakej modlitbe. Zatiaľčo sa ešte Králi v plači lúčili v Jaskyni jasličiek, ponáhľal sa ich sprievod v oddelených skupinách, aby mohli cestovať rýchlejšie, rôznymi cestami smerom na východ cez púšť Engedi popri Mŕtvom mori.

Králi úpenlivo prosili, že by svätá Rodina mala tiež s nimi ujsť. Potom žiadali, aby sa aspoň Mária s Ježiškom ukryli v Abrahámovej jaskyni, aby kvôli nim neboli obťažovaní. Zanechali ešte mnohé veci svätému Jozefovi, aby všetko rozdal. A svätá Panna im darovala svoj veľký závoj, ktorý sňala z hlavy, a ktorým pri nesení Jezuliatko vždy zahaľovala.

Všetci ešte vzali Jezuliatko do svojich rúk a zanechali Márii naviac svoje ľahulinké hodvábne plášte. Potom nasadli na svoje zvieratá a ponáhľali sa odtiaľ. Uvidela som pri nich vonku na poli anjela. Ukázal im cestu, ktorou by sa mali uberať. … Každý kráľ cestoval vzdialený od druhého asi štvrťhodinu cesty a zmizli takmer okamžite.”

“Jozef ukryl dobre všetky dary Kráľov. V pohorku pod jasličkami boli ešte iné jaskyne, ktoré nepoznal žiadny človek, a ktoré Jozef našiel ešte ako chlapec. Pochádzali z Jakubovej doby, ktorý v dobe, keď Betlehem pozostával iba z niekoľkých chatrčí, mal tu nad jasličkami stan pri svojich stádach.  Dary Kráľov: kusy látok, zlaté nádoby, to všetko bolo použité po vzkriesení pri prvej bohoslužbe.”

Čoskoro budeme pokračovať priblížením ďalších udalostí z Ježišovho života.


pošli na vybrali.sme.sk

Ďalšie články z tejto rubriky

Novinky e-mailom

* = required field

Facebook