Dnes budeme pokračovať úryvkami z vízií Anny Kataríny Emmerichovej, v ktorých popisuje priamo okolnosti narodenia Ježiša.

Narodenie Spasiteľa 

“Keď mu Mária povedala, že sa blíži jej čas, že by sa mal odobrať k modlitbe, Jozef ju opustil a vrátil sa k svojmu lôžku, aby sa modlil. Skôr, než vstúpil so svojej komôrky, ešte raz sa pozrel k zadnej stene jaskyne, kde sa Mária kľačiac, otočená k nemu chrbtom, modlila na svojom lôžku tvárou obrátenou k východu.

Uvidela som jaskyňu plnú svetla, bolo to, akoby Mária bola úplne obklopená plameňmi. Všetko vyzeralo tak, ako by (Jozef) bol Mojžiš a hľadel do horiaceho kra. Klesol však v modlitbe na svoju tvár a už sa viac neobzeral.

Uvidela som, ako sa žiara okolo Márie stále zväčšuje. Svetlá, ktoré Jozef zapálil, už viac neboli vidieť. Mária kľačala oblečená v širokom bielom rúchu, ktoré bolo rozprestreté. O dvanástej bola pri modlitbe vo vytržení. Videla som ju, ako sa vznáša nad zemou, takže zem bolo pod ňou bolo možné vidieť. Ruky mala skrížené na prsiach.

Jas okolo nej sa neustále zväčšoval. Vyzeralo to ako prúd svetla nad ňou až hore k nebu, v ktorom jeden jas prenikal v iný, jedna bytosť v druhú a svetelné kruhy sa menili v nebeské postavy. Mária sa však modlila s tvárou sklonenou k zemi. Vtedy zrodila Jezuliatko.

Zbadala som ho ako malé dieťatko, ktoré bolo žiarivejšie ako všetky ostatné žiary, ako leží na prikrývke pred jej kolenami. Pripadalo mi, že je úplne malé a že sa pred mojimi očami zväčšuje. Ale toto všetko bol jediný prostý pohyb v tak veľkom lesku, že už neviem ako som to všetko videla. Kameň podlahy a stien Jaskyne jasličiek bol akoby živý.

Mária bola ešte nejakú dobu takto vo vytržení a uvidela som, že na Dieťa položila rúšku a že sa ho ani nedotkla, ani nevzala do rúk. Po nejakom čase som videla, že sa Dieťa pohlo a počula som, že plače. Mária potom akoby prišla k sebe, vzala dieťa, zahalila ho šatkou, ktorou ho predtým zakryla a pritiskla ho k svojej hrudi. A tak sedela s dieťaťom úplne zahalená závojom a domnievam sa, že ho kojila. A videla som anjelov v ľudskej podobe, ako tu okolo nej ležia na svojich tvárach.

Mohlo to byť hodinu po narodení, keď Mária zavolala svätého Jozefa, ktorý ešte stále zotrvával v modlitbe. Keď sa k nej priblížil, vrhol sa kľačiac v zbožnosti, radosti a pokore na svoju tvár a Mária ho ešte raz poprosila, že má pozrieť na svätý dar neba. Tu vzal dieťa do svojich rúk.

Svätá Panna teraz zavinula Jezuliatko naskôr jednou červenou rúškou a cez ňu bielou a navrhu zase inou šatkou. Mala pri sebe iba štyri plienky, Na to položila Jezuliatko do jasličiek, ktoré boli vyplnené sietím a inými jemnými rastlinami a na nich bola položená prikrývka, ktorá po stranách splývala dole. … Keď Ďieťaťko položila do jasličiek, obaja pri nich stáli v slzách a pri tom vzdávali chválu.”

Udalosti pri narodení

“V noci vo chvíli narodenia vytryskol nádherný prameň v druhej, napravo ležiacej jaskyni, ktorý prúdil z jaskyne von, a ktorému Jozef nasledujúceho dňa urobil jarok a vyhĺbil studničku.”

“Uvidela som, že tejto noci mali videnie a správu o Spasiteľovom narodení Anna v Nazarete, Alžbeta v Jute, Noemi, Anna a Simeon v chráme. Dieťatko Ján (Krstiteľ) bolo neopísateľne radostné. Iba Anna vedela, kde je Novonarodeniatko. Ostatní, i sama Alžbeta, spoznali viacej Máriu a zazreli ju vo videní, ale nevedeli nič o Betleheme.

V chráme som uvidela obdivuhodnú udalosť. Zvitky písma saducejov sa viackrát vysypali zo svojich púzdier. Vyvstalo z toho veľké zdesenie. Pripisovali to čarám a kúzlam a vynaložili veľa peňazí, aby sa všetko udržalo v tajnosti.”

“Cisára Augusta som videla tejto noci na Kapitole, kde zbadal vo videní dúhu s obrazom Panny a Dieťaťa. Od orákula, ktorého sa spýtali na jeho príkaz, počuli tento výrok: Narodilo sa Dieťa, ktorému my všetci musíme ustúpiť. Nato dal postaviť Synovi panny ako prvorodenému Božiemu oltár a priniesť obete.”

“V zemi Troch kráľov som uvidela veľký div. Na jednom návrší mali určitú vežu, kde sa striedavo jeden z nich s viacerými kňazmi neustále zdržiaval, aby pozorovali hviezdy. To, čo vo hviezdach videli, zaznamenávali a navzájom si to zdieľali. Tejto noci tu boli dvaja králi, Mensor a Sair. Tretí, ktorý býval na východnej strane Kaspického jazera a volal sa Theokeno, teraz prítomný nebol.

Bolo to určite súhvezdie, ktoré neustále sledovali, a ktorého zmeny pozorovali. Mávali pritom videnia a videli obrazy na nebi. Tak to bolo i dnešnej noci a stalo sa to vo viacerých premenách. Nebola to hviezda, v ktorej obraz uvideli, bolo to viacero hviezd v jednom obrazci a bol to istý pohyb v týchto hviezdach.

Zbadali nad obrazom Mesiaca krásny, farebný oblúk, na ktorom sedela Panna. Ľavú nohu mala v polohe, ako by sedela, pravá noha visela viac rovno dolu a stála na Mesiaci. Po ľavej strany Panny sa objavil nad oblúkom vínny ker, na pravej strane zväzok klasov. Pred Pannou som zbadala, ako sa objavuje obraz kalicha, podobný onomu pri svätej poslednej večeri a akoby jasnejšie vystupoval z jej lesku. Z kalichu vystúpilo nahor dieťa a nad dieťaťom sa zjavil jasný kotúč, ako prázdna monštrancia, z ktorej vychádzali lúče ako klasy. Myslela som pritom na Eucharistiu.

Po ľavici Panny vystupoval osemboký chrám so zlatou bránou a dvoma malými bočnými dverami. Panna položila pravou rukou dieťa a hostiu do chrámu, ktorý sa tým veľmi zväčšil, a v ktorom som zbadala najsvätejšiu Trojicu. Nad chrámom sa zdvihla veža. Rovnaké obrazy uvidel aj Theokeno, tretí kráľ, vo svojej vlasti.

Nad hlavou Panny, sediacej na oblúku, stála hviezda, ktorá sa zo svojho postavenia odsunula a pred nimi sa dala do pohybu. A oni pritom vnímali, ako doteraz nikdy, hlas a zvestovanie, že práve teraz skutočne došlo v Judei k narodeniu Dieťaťa, ktoré oni sami a ich predkovia už tak dlho očakávali, a že majú hviezdu nasledovať.

Už v posledných dňoch pred touto Svätou nocou vídavali zo svojej veže na nebi najrôznejšie obrazy, a to ako králi putujú za Dieťaťom a ako ho uctievajú. Preto teraz bez odkladu skladajú svoje poklady a vydávajú sa so svojimi darmi a darčekmi na cestu. Snažili sa, aby neprišli ako poslední. Zbadala som, ako sa po niekoľkých málo dňoch stretli všetci na ceste.”

“Verím, že sa Kristus narodil v mesiaci Kisleu, že sa to však stalo o jeden mesiac skôr, ako to slávi Cirkev. Stalo sa to tým, že pri poslednej zmene kalendára bola určitá doba a niekoľko dní celkom vypustených. Uvidela som to veľmi dobre. Neviem to ale už lepšie zopakovať”.

Vo víziách Anny Kataríny Emmerichovej budeme pokračovať “klaňaním pastierov”.