Keď som bol začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia ešte mladý liberál, interupcie som bral ako normálnu vec.

Tak len pre istotu uverejňujem túto fotografiu, na ktorej môžete vidieť Rada Barana v strede pod obrazom prezidenta Gašparoviča. Po jeho pravici sa usmieva Katarína Cséfalvayová. A po jeho ľavici Radoslav Procházka.

Beblavý píše o eurofondových škandáloch „paškovcov“ ale o eurofondových škandáloch sieťáckych „baranovcov“ mlčí. Lepší príklad pokrytectva strany Sieť v priamom prenose sa dá ťažko nájsť.

Celkom by ma celkom zaujímalo, prečo o tom mlčí transparentný Miroslav Beblavý, keď o tom už dávno dobre vie. Nie je to preto, že aj v transparentných mestách spravovaných primátormi Siete sa zúčastňovala vybavovania eurofondov alebo verejných obstarávaní aj “Baranova” partia?

V roku 2012 Európska komisia pozastavila Slovensku preplácanie eurofondov v Operačnom programe životné prostredie. Dôvodom boli machinácie pri verejnom obstarávaní a vyberaní “najlepších” projektov.

Prípad “Kapitulík” je taký malý politický testík. Myslí to Procházka vážne? Uvidíme, či Procházka pošle Kapitulíka do minulosti aspoň tak, ako poslal Fico do minulosti svojho Foraia.

Začnime in medias res. Keď som si prečítal, kto sa stal členom najužšieho vedenia Siete po nedávnom prešovskom sneme, neveril som vlastným očiam. Jedno meno som totiž veľmi dobre poznal.

Tých 70 tisíc ľudí, ktorí prišli na bratislavský Národný pochod za život, sú na Slovensku angažovanou menšinou. Aj tých 700 ľudí, ktorí chodia na dúhové pochody Pride, tvorí angažovanú menšinu. Napriek tomu angažovaná menšina 700 ľudí na Slovensku bez problémov poráža 70 tisícovú menšinu z Národného pochodu za život. Prečo?