Počas prvej svetovej vojny slúžili spolu v jednej jednotke dvaja priatelia. Nazvime ich Adam a Peter. Vojna v zákopoch bola strašná. Vojaci vyrážali do útoku, počas ktorého ich skosila paľba nepriateľských guľometov. Tí, ktorí prežili a vrátili sa späť do vlastného zákopu, o nejaký čas znovu vyrážali do útoku. Počas týchto bojov, ktoré neskôr nazvali “mlynček na mäso”, sa odohral nasledujúci príbeh:

Po neúspešnom útoku sa naspäť do zákopu vrátil iba Adam a jeho priateľ Peter zostal ležať medzi zákopmi na území “nikoho”. Adam poprosil veliteľa o dovolenie, aby mohol ísť Petra hľadať. Veliteľ mu to však nedovolil: “Už som prišiel o jedného dobrého vojaka, nechcem prísť aj o teba.”

Adam ho však neposlúchol, vyskočil zo zákopu a išiel pre Petra. O nejaký čas sa vrátil. Na chrbte niesol mŕtveho Petra a sám bol smrteľne ranený. Smutný veliteľ mu povedal: “Vidíš Adam, hovoril som ti to. Stálo ti to za to?”

Adam mu odpovedal: “Stálo. Keď som ho našiel, ešte žil. A stihol mi povedať: “Vedel som, že ma tu nenecháš. Vedel som, že pre mňa prídeš.””

Tento príbeh je nielen krásnym obrazom o sile priateľstva medzi ľuďmi. Je aj podobenstvom o vzťahu Boha k človeku. Kristus ako nový Adam nenechal človeka v tom. Nenechal nás napospas vo svete plnom násilia a klamstva. Prišiel pre nás, aj keď vedel, že ho to bude stáť život.

Kristus to urobil, pretože nás má rád. Podobne ako mal Adam v príbehu rád Petra.

Keď raz budeme ležať životom zranený na území “nikoho”, možno nám pomôže myšlienka na to, že pre každého z nás je tu “Adam”, ktorý nás v tom nenechá. Možno nám pomôže istota, že ak nikto iný, On nám príde na pomoc.