„Penta je spravodajská organizácia riadená Jaroslavom Haščákom, využívajúca spravodajské metódy na podnikanie, je to nástroj ruského vplyvu, pre čo boli mimochodom aj vylúčení z privatizácie v Poľsku. Zamestnávajú bývalých aj súčasných funkcionárov bezpečnostných zložiek.”

Predchádzajúci odsek je citátom z rozhovoru, ktorý som v septembri 2014 poskytol novinárke Monike Tódovej. V tom čase si veľa ľudí klopalo na čelo. Mysleli si, že preháňam.

Dnes však aktuality.sk zverejnili sériu článkov o spolupráci Penty s bývalým riaditeľom kontrarozviedky SIS Ľubomírom Arpášom. Chcel by som vás upozorniť na niekoľko viet z oficiálnych odpovedí Penty na otázky portálu aktuality.sk .

“Pán Arpáš nebol najatý ako medicínsky, a dokonca ani ako zdravotnícky expert, ale ako profesionálne školený odborník na spravodajskú prácu. Vedel získavať, spracovať a vyhodnotiť vybrané informácie okrem iného aj o zdravotníckom sektore; zmluvná spolupráca sa totiž neobmedzovala len na tento sektor.”

Inými slovami, Penta si najala spravodajského dôstojníka na spravodajskú prácu.

“Penta spolupracovala aj spolupracuje, nevynímajúc dobu kooperácie so spoločnosťou pána Arpáša, s rôznymi odborníkmi – analytikmi, prípadne špecializovanými agentúrami pre prácu s informáciami. Predmetom spolupráce s nimi, ale aj práce interných analytických útvarov Penty, sú pritom nielen analýzy odvetvové, makro a mikroekonomické, ale aj o oblasť takzvanej business intelligence.

V nej ide o profesionálne získavanie, spracovanie a vyhodnocovanie obchodne významných informácií, čo nie je klasická analytická práca. Často je totiž produktom nie analýza, ale napr. obchodný tip.”

Na otázku, aký typ informácií bol ziskavaný, spracovávaný a vyhodnocovaný, odpovedala Penta takto:

“V zásade však išlo o informácie, ktoré mali charakter obchodného tajomstva a slúžili pre potreby Penty a našich projektových tímov. Týkali sa informácií o jednotlivých hráčoch v sektore, o konkurencii, o zamýšľaných transakciách, či celkovo o situácii v konkrétnom segmente trhu.”

V spravodajskom žargóne by sme mohli povedať, že Penta si vybudovala vlastnú rozviedku. A teraz si pozrime, čo o spolupráci s Pentou hovorí samotný Arpáš:

“Objednávka prišla od pána Haščáka. Podmienky sa však nastavili tak, že komunikácia prebiehala cez generála Lorenca. Jemu som aj odovzdával informácie a analýzy.”

Na otázku, či sa niekedy stretol so Zoltánom Vargom, bývalým príslušníkom špeciálnej policajnej jednotky, ktorý bol vlastníkom slávneho bytu na Vazovovej, odpovedal Arpáš takto:

“Prvýkrát sme sa stretli niekedy v lete 2006, keď sa dohadovala moja spolupráca s Pentou. Na schôdzke boli aj páni Haščák a Lorenc. Potom sme sa stretli ešte raz, po ukončení spolupráce.”

Zhrnutie:

1. Penta využívala a využíva v biznise služby spravodajských dôstojníkov, ako aj bývalých pracovníkov ďalších bezpečnostných zložiek štátu.
2. Generál Lorenc nemal na starosti iba IT bezpečnosť, ako to Penta v minulosti uvádzala.
3. Penta spravodajskými metódami rozpracovávala konkurenciu s cieľom získať informácie o zamýšľaných transakciách.

Na záver iba pripomínam, že používanie spravodajských metód v biznise je typické pre krajiny na východ od nás. Otázkou je, či tam chceme patriť. A či chceme, aby slovenské zdravotníctvo ovládala finančná skupina, ktorá používa v biznise “ruské” metódy.