Peter Schutz vo svojom komentári v SME zo dňa 6. 7. 2014 uvádza: “Môžeme byť len radi, že cyrilometodská misia sa nenaplnila a západ si svoj vplyv na tomto území zachoval. Inak by sme písali azbukou, liturgia by bola akási východná a pri Břeclavi by sa končila Európska únia a začínala západná Ukrajina.”

Myslím si, že tieto vety sú zhutnením častého, historicky nepravdivého a mentálne sluhovského prístupu k slovenskej identite. Misia sv. Cyrila a sv. Metoda bola úspešne zavŕšená uznaním staroslovienčiny ako štvrtého liturgického jazyka po hebrejčine, gréčtine a latinčine a uznaním Veľkej Moravy ako samostatného cirkevného územia zo strany rímskeho pápeža Hadriána II.. Výsledkom misie sv. Cyrila a sv. Metoda teda bolo uznanie Veľkej Moravy ako samostatnej súčasti západu. Veľká Morava vďaka úspešnosti tejto misie nebola iba vazalom Franskej ríše ale oficiálne uznaným samostatným západným štátom.

Myslím si, že rozdiel vo vnímaní slovenskej identity napríklad medzi Petrom Schutzom a mnou nespočíva v tom, či Slovensko bolo, je alebo by malo byť súčasťou Západu. Spor je v tom, či má Slovensko alebo stredná Európa byť samostatnou súčasťou Západu, so zachovaním svojich špecifík, tradícií  a historických skúseností odlišných od krajín západnej Európy. Tak si to predstavoval Rastislav, a takú predstavu mal napríklad aj sv. Ján Pavol II.. Alebo máme na výber zjednodušene povedané iba Rusko alebo “západ aj s chlpami”, ako si to asi predstavuje Peter Schutz.

Slovensko je súčasť Západu. Ale na rozdiel od mnohých krajín západnej Európy sme zažili na vlastnej koži skúsenosť s dlhodobou prítomnosťou islamu na našom území alebo skúsenosť s komunizmom. Tieto skúsenosti tvoria našu slovenskú identitu ale netvoria identitu napríklad Francúzska, Holandska, Anglicka alebo Dánska.

Identita sa “nevymýšľa” ani nedá naučiť. Identita sa odkrýva pamäťou. Pamätajme si na úspešnú misiu sv. Cyrila a sv. Metoda ako na dôkaz, že Slovensko môže byť rovnoprávnou súčasťou Západu, a pritom nemusí byť vazalom západoeurópskych štátov.