Ticho a hlboký pokoj

  • 12.2.2017
  • Ignác Milan Krajniak
  • Čítanosť: 9735
Obľúbené modlitby

Milan Krajniak (1973) je poslancom NR SR a podpredsedom hnutia SME RODINA. Je autorom knižného bestselleru Banda zlodejov, ako aj publikácií Úspešní politici slovenských dejín, Doktrína štátu a Slovenská identita. V rokoch 1997-1998 slúžil u 5. pluku špeciálneho určenia Jozefa Gabčíka v Žiline. Je ženatý, má jednu dcéru a žije v Bratislave.

Pred rokom vrcholila volebná kampaň. Mal som na starosti našu kampaň na internete. V praxi to znamenalo 16 hodín denne sledovať sociálne siete, neustále reagovať na to, čo sa dialo a popri tom vymýšľať a realizovať vlastné kampane. Začiatkom februára som už bol natoľko mentálne unavený, že som nedokázal vypnúť a zresetovať si hlavu.

K alkoholu mám veľmi zdržanlivý vzťah, takže piatočnému zresetovaniu podľa skupiny Hex som sa vyhol. Čítať knihy som nevládal, pretože textov som mal kvôli kampani až po krk. Skúšal som pozerať filmy alebo seriály, ale ani to nepomáhalo. Až som nakoniec v zúfalstve siahol po útlej zelenej knižke, ktorú som si niekoľko týždňov pred tým kúpil, ale neotvoril som ju kvôli aktuálnej averzii na čítanie.

Už po prečítaní niekoľkých stránok som s prekvapením zistil, že ma čítanie tejto knihy vôbec neunavuje, ale naopak – pocítil som presne to, čo sľuboval jej názov – hlboký pokoj. Cítil som, že táto kniha je odpoveďou na moje životné rozpoloženie.

John Main: Ticho a hluboký klid

John Main sa narodil v roku 1926 v Londýne a zomrel v roku 1982 v Montreale. V päťdesiatych rokoch bol pridelený ako úradník britskej koloniálnej správy do Kuala Lumpur. Tam sa zoznámil so Satyanandom Saraswatim, neskôr celosvetovo známym propagátorom jógy a autorom 80 kníh o jóge a meditácii. Od neho sa Main naučil meditovať za použitia mantry, zostal však naďalej kresťanom. Saraswati ho inšpiroval, aby si našiel vlastnú kresťanskú mantru a používal ju pri meditácii.

Pri hľadaní vlastnej kresťanskej mantry sa Main inšpiroval Bibliou. Nakoniec si vybral slovo Maranatha. Je to slovo v aramejčine, ktorou rozprával Ježiš. V Biblii sa vyskytuje na konci prvého listu Korinťanom a je vlastne aj posledným slovom Biblie na konci Zjavenia. Má dva významy. V podobe Marana tha znamená Príď Pane! V podobe Maran atha znamená Náš Pán prišiel.

Po návrate do Británie vstúpil Main do benediktínskeho rádu. Začiatkom sedemdesiatych rokov sa stal opátom benediktínskeho kláštora vo Washingtone, kde začal študovať “púštnych otcov” – kresťanských mníchov a pustovníkov v starovekom Egypte. Vtedy pochopil, že používanie mantry a meditácie v kresťanstve má oporu v učení viacerých svätcov. Po návrate do Londýna v roku 1974 preto začal organizovať kresťanské meditačné spoločenstvá.

V roku 1977 založil Main spolu so svojím žiakom Laurencom Freemanom nový benediktínsky kláštor v Montreale. Keď v roku 1982 zomrel na rakovinu, Freeman pokračoval v zakladaní kresťanských meditačných spoločenstiev po celom svete. Dnes ich fungujú tisíce.

Ako meditovať podľa Maina

“Zvoľte si čo najtichšie miesto. Čo sa týka pozície tela, hlavné pravidlo znie: sedieť so vzpriamenou chrbticou. Posaďte sa – buď na podlahe alebo na stoličke s rovným operadlom – a dbajte na to, aby ste mali chrbticu čo najviac vzpriamenú. Zľahka zavrite oči.”

“Zvoľte si slovo, ktoré budete používať pri meditácii. Navrhujem slovo maranatha. Vyslovujte ho ticho, zreteľne, ale načúvajte mu ako zvuku. Dá sa myslím po pravde povedať, že ak nebudete meditovať každé ráno a každý večer, nikdy sa to nenaučíte.”

“Ticho je už tu, vo vnútri nás. Musíme do neho vstúpiť, stať sa ním. Zmysel a obtiažnosť meditácie spočíva práve v tom, dovoliť si byť natoľko tichým, aby sa toto vnútorné ticho mohlo objaviť. Pretože týmto tichom k nám hovorí Duch. Boží Duch prebýva v našich srdciach v tichu. A my musíme pokorne a s vierou vstúpiť do tejto tichej prítomnosti.”

“Čistota srdca je prístupná všetkým, bez ohľadu na to, či vedia čítať. Stačí len neustálym opakovaním týchto slov udržať srdce a myseľ pozorné voči Bohu (sv. Ján Kassián).”

“Keď vytrváte na ceste mantry, začnete na vlastnej skúsenosti chápať, čo mal na mysli Ježiš, keď povedal: Blahoslavení chudobní duchom. Zriekame sa slov, myšlienok a predstáv, a činíme tak tým, že svoju myseľ zameriame na chudobu jediného slova. Aby sme zakúšali jej prínos, je potrebné meditovať dvakrát denne a každý deň, bez výnimky. Najkratšia doba je 20 minút, 25 až 30 minút je priemer.”

“Modliť sa nenaučíte tým, že budete počúvať prednášky o modlitbe. Musíte sa modliť. A to jediné, na čom pri modlitbe záleží, je byť vnímavý a byť Bohu úplne k dispozícii.”

Moja skúsenosť s kresťanskou meditáciou

Na začiatku, pred rokom, som si zvolil svoje slovo. Bolo to pre mňa jednoduché, pretože som sa “ním” modlil už predtým, najmä počas duchovných cvičení. Je to slovo Jehošua, teda Ježiš po aramejsky. Vyslovujem ho pri výdychu, ktorý teda končím dlhým ááá. Neviem, či je to tak správne alebo nie, praxou som zistil, že mi to tak vyhovuje.

Postupne som zvyšoval čas rannej a večernej modlitby vyslovovaním “mantry” z približne piatich až na 20 minút. Odmenou mi bol pocit čoraz hlbšieho pokoja. Napriek tomu som po nejakom čase s týmto typom modlitby prestal. Vďaka politicko-parlamentnému stresu som si nevedel nájsť čas každé ráno a každý večer. John Main má pravdu – zmysel to má iba vtedy, ak meditujete každý deň. Pokračoval som iba v Ježišovej modlitbe “Pane Ježišu Kriste, Synu Boží, zmiluj sa nado mnou hriešnym”, ale tú sa modlím pri chôdzi.

Meditácia v sede a v ticho mi však začala chýbať, a preto som sa k nej po Novom roku opäť vrátil. Začínam prakticky odznova. Ale nevadí mi to. Opäť začínam pociťovať hlboký pokoj a radosť, že som znovu na Ceste.

Na záver

Som presvedčený, že tento moderný svet nám veľmi škodí v jednom dôležitom ohľade. Je príliš hlučný, plný stresu. Núti nás byť neustále online, byť pripojený, reagovať na všetko do desiatich minút. V telefónoch nám zvonia notifikácie sociálnach sietí, messengerov a mailov. Keď počujem frázy o elektronickej štátnej správe, ktorá všetko zrýchli a uľahčí, chce sa mi nadávať.

Myslím si, že potrebujeme úplný opak. Musíme sa naučiť “odpojiť” od tohto šialene sa zrýchľujúceho sveta. Technológie sú dobrým sluhom, ale zlým pánom. Nepotrebujeme sa odpojiť navždy. Ale mali by sme skúšať, či už nie sme narkomani informácií, správ, emócií, zábavy…

Ako zistíte, či už nie ste závislí? Skúste si na deň vypnúť telefón a neotvorte ani notebook. Možno uvidíte, ako bude postupne stúpať vaša nervozita, nebudete vedieť, čo s rukami. Niečo vám bude chýbať.

Vtedy skúste porozmýšľať, či je riešením “sľahnúť si“ dalšiu dávku informácií a zábavy. Alebo je lepšie hľadať ticho a hlboký pokoj. Možno aspoň na dvadsať minúť ráno a večer. Boh, ktorý je POKOJ, je TU pre nás stále. Len my TU nie sme.


pošli na vybrali.sme.sk

Ďalšie články z tejto rubriky

Novinky e-mailom

* = required field

Facebook