Dnes uplynulo Ivovi Nesrovnalovi 100 dní vo funkcii primátora Bratislavy. Mnohí ľudia uverili, že Nesrovnal reprezentuje novú krv v politike a prinesie novú energiu do fungovania hlavného mesta. Opak je však pravdou. Na čo siahol, to skončilo trapasom.

Najviditeľnejším bola jeho výzva, aby sa bratislavskí poslanci vzdali svojej 350 eurovej odmeny, keďže mesto je v zlej finančnej situácii. Túto výzvu im adresoval v čase, keď mu poslanci zvýšili zákonom predpísaný plat o 52 percent, teda na 4.503 eur. Poslanci mu odpovedali tým, že sa svojej odmeny vzdajú, ak sa aj primátor vzdá navýšenia svojho platu a platu sa vzdajú aj piati poradcovia primátora. Nesrovnal nakoniec diskusiu uzavrel s tým, že bol nesprávne pochopený.

Ďalším trapasom bolo Nesrovnalovo vyhlásenie, že nakoniec neodstúpi od zmluvy s investorom projektu novej hlavnej železničnej stanice v Bratislave. Tesne pred voľbami dal totiž Nesrovnal hlavnej stanici meno “hlavná šťanica” a na mestskom zastupiteľstve žiadal, aby mesto od zmluvy s investorom okamžite odstúpilo. Na námietky, či z toho nebude mať Bratislava právne problémy, odpovedal sebavedome, že jeho advokátska kancelária takýchto sporov úspešne vyriešila x. Dnes si Nesrovnal veci premyslel inak a dal investorovi ešte jednu šancu.

Zmiešané pocity vzbudzuje aj návrh bratislavského rozpočtu a návrh na odvolanie šéfa Bratislavej vodárenskej spoločnosti, pre ktoré primátor nemá zatiaľ dostatočnú podporu. Ešte dôležitejší je však fakt, koho si Nesrovnal na magistrát doviedol a kto v Bratislave reálne vládne. Obrazne by sa dalo povedať, že Mikuláš Dzurinda.

Zatiaľčo primátor bezradne hasí viditeľné problémy, v zákulisí riešia veci dvaja kľúčoví Dzurindovi ľudia: Bývalý štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Milan Ježovica, dnes poradca primátora, ako aj bývalý vedúci úradu ministerstva zahraničných vecí Martin Maruška, dnes riaditeľ bratislavského magistrátu. Nezávislý kandidát na primátora sa stal primátorom závislým na Dzurindových ľuďoch.

Dovoľte mi ukončiť túto glosu okomentovaním jedného sľubu z Nesrovnalovho predvolebného bilboardu:

Tento výrok by bol pravdivý, keby pokračoval malým dodatkom:

“Okrem Mikiho ľudí”.