Tak je to tu. Obyvateľ bytového komplexu Bonaparte dlho naberal odvahu, kým sa rozhodol vyraziť do prezidentského súboja. Ako hovorieval ozajstný Napoleon: Keď nepriateľ robí chybu, nesmieš ho pritom vyrušovať. Preto som celé mesiace potichu dúfal, že sa Fico nedá nikým vyrušiť a túžba po päťročnej prezidentskej istote v ňom nakoniec preváži nad racionálnym uvažovaním. Stalo sa.

Šance Roberta Fica na získanie prezidentského úradu sú totiž oveľa menšie ako sa zvyčajne predpokladá. Prezidentské voľby sa jeho kandidatúrou stávajú referendom s jednoduchou otázkou:

„Ste za to, aby Robert Fico ďalej vládol Slovensku?“

Doteraz sa mohol správať ako vodca národa a dokazovať to faktom, že preferencie Smeru sú dlhodobo najvyššie. Jednoducho povedané, Fico aj Smer boli na politickom trhu dlhodobo jednotkou. A na tomto fakte mali postavený aj svoj politický marketing. Ľavicoví a aj pravicoví voliči pod tlakom neustáleho opakovania uverili, že byť najsilnejším znamená mať aj väčšinu.

Problém Roberta Fica je v tom, že žiadnu väčšinovú podporu obyvateľov Slovenska nemá. Reálne má podporu iba jednej tretiny Slovenska. V parlamentných voľbách vie pracovať na tom, aby svoju tretinu motivoval k účasti vo voľbách a 40 percent voličov od účasti vo voľbách odradil. To sa mu podarilo v marci 2012. Tak vznikla jeho dnešná 83 kolesíková väčšina v Národnej rade.

Lenže prezidentské voľby na rozdiel od parlamentných majú nielen prvé ale aj druhé kolo. A v druhom kole budú mať šancu hlasovať všetci tí, ktorých Robert Fico za posledné dva roky oklamal, dourážal, ignoroval, šikanoval a zosmiešňoval. Napríklad lekári, zdravotné sestry, učitelia, živnostníci, malí a strední podnikatelia. Tí všetci dostali možnosť vyjadriť sa priamo a osobne, čo si o Ficovi myslia. A podľa mňa sa aj vyjadria.

Navyše, v prezidentských voľbách sa Robert Fico nebude môcť schovávať a mediálne sa ukazovať iba vo vopred pripravených scénkach, ako boli výlet do US Steelu alebo výlet do Iránu. Bude musieť chodiť medzi ľudí, bude musieť odpovedať na ich otázky a aj na otázky novinárov. Bude pod oveľa väčším tlakom ako doteraz. Pôjde mu o všetko. Bude to buď – alebo. A Robert Fico pod tlakom fungovať nevie. Robí chyby, je arogantný a útočný. To mu síce pomáha zmobilizovať tých svojich ale odrádza to presne tých voličov, ktorých potrebuje v druhom kole.

Marec 2012 bol Ficovým najväčším triumfom. Marec 2014 môže byť jeho najväčšou porážkou, z ktorej sa už nepozbiera. Takým Ficovým Stalingradom.

Robert Fico mohol ešte dva roky neohrozene vládnuť ako premiér. Rozhodol sa, že chce viac. Myslím, že dostane to čo nechce, ale čo si zaslúži.